Podľa slov maďarského premiéra je stredná Európa bezmigračnou zónou, preto sa boj o budúcnosť kontinentu sústreďuje práve sem.
Autor TASR
Budapešť 23. októbra (TASR) - Ľudia zo Západu síce obdivovali maďarskú revolúciu z roku 1956, no nechápali ju, povedal v pondelok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Uviedol to počas prejavu pred budapeštianskym Domom teroru pri príležitosti 61. výročia vypuknutia revolúcie proti diktatúre a sovietskej okupácii.
"Nechápali, prečo sme bojovali proti takej presile, ktorú sme z ľudského hľadiska sotva mohli premôcť. Nechápali, že sme boli pripravení bojovať až do konca, aby sme zachovali svoju kultúru a životný štýl, a aby náš národ nebol pohltený kýmkoľvek iným," vyhlásil premiér.
"Chceme, aby si ctili, kým sme a čím sme. Maďari tisíc rokov strážili hranice Európy a bojovali za svoju národnú nezávislosť. Sme odvážny a bojovný národ, ktorý dobre vie, že ten, koho si nectia, tým opovrhujú," zdôraznil Orbán. Západ vtedy Maďarov podľa neho nechápal, podobne ako ich dnes nechápe Brusel.
Podotkol, že stredná Európa zostala poslednou zónou bez migrantov a vyjadril názor, že za novodobým sťahovaním národov, za príchodom miliónov migrantov a inváziou prisťahovalcov do Európy môže "ríša finančných špekulantov". "To oni vypracovali plán, ktorým chcú Európu pretvoriť na kontinent so zmiešaným obyvateľstvom," podčiarkol.
Podľa jeho slov je stredná Európa bezmigračnou zónou, preto sa boj o budúcnosť kontinentu sústreďuje práve sem. Za cieľ svojej politiky pritom Orbán označil bezpečnú, občiansku, kresťanskú a slobodnú Európu.
"Treba zastaviť sťahovanie národov, pribrzdiť globalizáciu, skrotiť Brusel, prekaziť plán finančných špekulantov a bláznivý nápad európskych spojených štátov zavrhnúť. K tomu sa musia spojiť v strednej Európe Poliaci, Česi, Slováci, Rumuni a Maďari," vyhlásil Orbán.
Svojich priaznivcov pritom uistil, že v budúcoročných parlamentných voľbách jeho strana Fidesz urobí všetko preto, aby opäť zvíťazila.
Revolúcia v Maďarsku vypukla 23. októbra 1956. K pokojnému protestu študentov, ktorí požadovali väčšie politické slobody, sa postupne pridala inteligencia, robotníci aj roľníci, ktorí žiadali po rokoch stalinistického útlaku slobodu. Demonštrácie prerástli do ozbrojeného odporu proti sovietskym vojakom, ktorí mali revolúciu potlačiť.
Po dvoch týždňoch sovietska Červená armáda revolúciu nakoniec krvavo potlačila, pričom zahynulo takmer 3000 ľudí, 12.000 bolo zranených a okolo 200.000 obyvateľov utieklo na Západ.
"Nechápali, prečo sme bojovali proti takej presile, ktorú sme z ľudského hľadiska sotva mohli premôcť. Nechápali, že sme boli pripravení bojovať až do konca, aby sme zachovali svoju kultúru a životný štýl, a aby náš národ nebol pohltený kýmkoľvek iným," vyhlásil premiér.
"Chceme, aby si ctili, kým sme a čím sme. Maďari tisíc rokov strážili hranice Európy a bojovali za svoju národnú nezávislosť. Sme odvážny a bojovný národ, ktorý dobre vie, že ten, koho si nectia, tým opovrhujú," zdôraznil Orbán. Západ vtedy Maďarov podľa neho nechápal, podobne ako ich dnes nechápe Brusel.
Podotkol, že stredná Európa zostala poslednou zónou bez migrantov a vyjadril názor, že za novodobým sťahovaním národov, za príchodom miliónov migrantov a inváziou prisťahovalcov do Európy môže "ríša finančných špekulantov". "To oni vypracovali plán, ktorým chcú Európu pretvoriť na kontinent so zmiešaným obyvateľstvom," podčiarkol.
Podľa jeho slov je stredná Európa bezmigračnou zónou, preto sa boj o budúcnosť kontinentu sústreďuje práve sem. Za cieľ svojej politiky pritom Orbán označil bezpečnú, občiansku, kresťanskú a slobodnú Európu.
"Treba zastaviť sťahovanie národov, pribrzdiť globalizáciu, skrotiť Brusel, prekaziť plán finančných špekulantov a bláznivý nápad európskych spojených štátov zavrhnúť. K tomu sa musia spojiť v strednej Európe Poliaci, Česi, Slováci, Rumuni a Maďari," vyhlásil Orbán.
Svojich priaznivcov pritom uistil, že v budúcoročných parlamentných voľbách jeho strana Fidesz urobí všetko preto, aby opäť zvíťazila.
Revolúcia v Maďarsku vypukla 23. októbra 1956. K pokojnému protestu študentov, ktorí požadovali väčšie politické slobody, sa postupne pridala inteligencia, robotníci aj roľníci, ktorí žiadali po rokoch stalinistického útlaku slobodu. Demonštrácie prerástli do ozbrojeného odporu proti sovietskym vojakom, ktorí mali revolúciu potlačiť.
Po dvoch týždňoch sovietska Červená armáda revolúciu nakoniec krvavo potlačila, pričom zahynulo takmer 3000 ľudí, 12.000 bolo zranených a okolo 200.000 obyvateľov utieklo na Západ.