Dublin/Bratislava 15. októbra (TASR) - Oscar Wilde je historicky zhodnotený ako origálny estét a duchaplný aforista, ako úspešný spisovateľ i dramatik. Extravagantného umelca pera a jazyka však postihla viktoriánska éra. Z dnešného pohľadu neslýchané a najmä kruté väzenie mu zničilo zdravie. Od narodenia autora, ktorý po sebe zanechal slávne divadelné hry i známy román Portrét Doriana Graya, uplynie v stredu 16. októbra 170 rokov.

Prozaik, básnik, dramatik si svojimi dielami, šarmom a sarkazmom síce otvoril cestu do najvyšších kruhov britskej smotánky, tá ho však po homosexuálnej afére odvrhla. Oscar Wilde skončil vo väzení a nie dlho po prepustení chorľavý zomrel - takmer zabudnutý v malom parížskom hoteli. Ako nikdy nerozvedený otec dvoch detí, s ktorými sa po uväznení už nikdy nestretol, hoci jeho mladší syn o polstoročie neskôr v autobiografii uviedol, že mali pekné detstvo a ich otec bol milujúci rodič.

Oscar Wilde sa narodil 16. októbra 1854 v Dubline ako druhý syn anglo-írskych rodičov. Otec Wiliam Wilde bol úspešný lekár, očný a ušný špecialista, ktorého za zásluhy o verejnú hygienu povýšili do šľachtického stavu. Napísal viacero lekárskych učebníc a bol autorom vtedy populárneho cestopisu o Egypte. Patril aj k známym lámačom ženských sŕdc, mal niekoľko mimomanželských potomkov. Matka budúceho básnika, prozaika a dramatika Jane Francesca Elgeeová pochádzala síce z rodiny talianskeho pôvodu, ale bola vášnivou bojovníčkou za slobodu Írska. V novinách uverejňovala vlastenecké články i básne pod pseudonymom "Speranza".

Rodičia Oscara Wilda boli pre svoj búrlivý život často terčom anekdot vyššej dublinskej spoločnosti. Im to však neprekážalo, čo pravdepodobne ovplyvnilo aj Wilda, lebo už ako spisovateľ tiež rád pútal na seba pozornosť a pohŕdal typickou diskrétnosťou predstaviteľov strednej a vyššej triedy viktoriánskeho Anglicka. S výborným prospechom študoval na prestížnych školách v rodnom meste a neskôr aj päť rokov na Magdalen College v Oxforde, kde okrem iného získal univerzitnú cenu za báseň Ravenna.

Po skončení štúdií sa usadil v Londýne, kde sa venoval literárnej tvorbe a spoločenskému životu. Svojrázny Wilde pohŕdal spoločenskými konvenciami a stal sa vítaným hosťom v salónoch londýnskej spoločnosti. Uštipačným humorom a iróniou sa neváhal provokatívne vysmievať prudérii a moralistickému pokrytectvu. Nereflektovaním verejnej mienky si však "dandy" Wilde vytváral aj armádu nepriateľov. Paradoxne viktoriánskej spoločnosti neprekážali Wildove divadelné hry plné vtipných dialógov, najmä Ideálny manžel (1859), Vejár Lady Windermerovej (1892) a Aké dôležité je mať Filipa (1895).

Búrlivý spoločenský život a prijatia vo všetkých dôležitých salónoch neriešili jeho finančnú situáciu. Preto sa v roku 1881 vydal na prednáškové turné do Spojených štátov amerických (USA). Keď sa ho v USA spýtali, či má niečo na preclenie, údajne povedal: "Len svojho génia." Po návrate do Londýna sa v máji roku 1884 oženil s Constance Lloydovou, s ktorou mal dvoch synov.

Začiatky literárnej tvorby Oscara Wilda siahajú približne do roku 1878, venoval sa písaniu poézie. Neskôr pôsobil aj ako uznávaný kritik denníka The Pall Mall Gazette. V roku 1888 mu vyšlo dielo The Happy Prince and Other Stories (Šťastný princ a iné príbehy, 1888). Súbor netradičných pútavých rozprávok bohatých na hlboké myšlienky dodnes patrí k čitateľmi vyhľadávaným a obľúbeným dielam. Slávna poviedka Slávik a ruža je krásny, aj keď cynický rozprávkový príbeh so smutným koncom - o láske a ľudskej márnivosti. Spievajúci vtáčik obetuje svoj život, aby študentovi pomohol získať priazeň dievčaťa. To však jeho city napokon odmietne, lebo šperky majú pre ňu väčšiu hodnotu ako krvou slávika sfarbená ruža.

Najslávnejším prozaickým dielom Oscara Wilda je román The Picture of Dorian Gray (Portrét Doriana Graya, 1890). Vtedajší kritici ho označovali za explóziu estetizmu a dekadencie s naznačenou témou homosexuality. To v prudérnej spoločnosti vyvolalo aj viaceré negatívne reakcie. "Mravné alebo nemravné knihy neexistujú. Kniha môže byť len dobre napísaná, alebo zle napísaná. Nič iné", vyjadril sa k románu Oscar Wilde. V roku 1987 zožala úspech televízna adaptácia v réžii Vladimíra Strniska. V inscenácii Doriana stvárnil Pavol Višňovský, v úlohe cynického Lorda Henryho exceloval Milan Kňažko a v ďalších rolách sa tiež predstavila herecká špička.

Osudovým v živote Oscara Wilda bol rok 1891, keď sa zoznámil s mladým arisokratom Alfredom "Bosie" Douglasom. Stali z nich milenci, čo sa nepáčilo otcovi mladého Douglasa markízovi z Queensberry, ktorý bol známy svojou drsnou až neľudskou povahou. Konflikt medzi markízom a spisovateľom sa skončil na súde, ktorý Oscar Wilde prehral. Odsúdili ho na dva roky za obscénnosť a skončil vo väzení.

Prvých šesť mesiacov trestu strávil vo Wandsworthe a zvyšok vo väzení v Readingu. V jednej zo svojich posledných básni The Ballad of Reading Gaol (Balada o žalári v Readingu, 1898) opísal krutý väzenský život, ktorému bol vystavený. Väzenie umelca zničilo nielen zdravotne, ale aj finančne. Jeho knihy sa prestali predávať a divadelné hry stiahli z repertoárov divadiel.

Oscar Wilde zomrel 30. novembra 1900 v parížskom hoteli d'Alsace bez toho, aby zaplatil účet. Ešte na smrteľnej posteli 46-ročný spisovateľ vtipkoval o nenávidených hotelových kvetinkových tapetách. Pre toto vtipkovanie zvíťazil v roku 2007 vo verejnom hlasovaní o najvtipnejšieho človeka Spojeného kráľovstva. Nezaplatený účet sa zachoval do dnešných dní a visí zarámovaný v hoteli. Na náklady jeho bývalého milenca lorda Alfreda Douglasa pochovali Oscara Wilda na slávnom parížskom cintoríne Pere-Lachaise.

Zdroje: www.bbc.co.uk, www.britannica.com, www.csfd.sk