Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Signatári listu žiadajú eurokomisiu, aby sa viac zamerala na návratovú politiku a systematickejšie deportácie nelegálnych migrantov.
Autor TASR
Brusel 27. augusta (TASR) - Skupina siedmych členských krajín EÚ spolu s Nórskom žiada od Európskej komisie (EK) viac nástrojov na riešenie nelegálnej aj inštrumentalizovanej migrácie, teda snáh tretích krajín zámerne posielať migrantov do EÚ, aby ju destabilizovali. Podľa správy týždenníka Politico informuje v utorok spravodajca TASR.
Politico pripomenul, že krajiny EÚ v júni podpísali historickú reformu migračných a azylových pravidiel známu ako Nový pakt o migrácii a azyle. Nové pravidlá však vstúpia do platnosti až o dva roky.
Medzičasom sa však sformovala skupina európskych krajín, ktorá od exekutívy EÚ žiada "nástroje a opatrenia", ktoré by ráznejšie zasiahli proti nelegálnej aj inštrumentalizovanej migrácii.
List, teda spoločná iniciatíva podpísaná ministrami vnútra Dánska, Estónska, Fínska, Litvy, Lotyšska, Poľska, Švédska a Nórska, ktoré je mimo EÚ, bol ešte 7. júna zaslaný eurokomisárke pre vnútorné záležitosti Ylve Juhannssonovej a kabinetu predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovey.
Signatári listu žiadajú eurokomisiu, aby sa viac zamerala na návratovú politiku a systematickejšie deportácie nelegálnych migrantov. Von der Leyenová už naznačila, že predloží nový spoločný prístup k návratom migrantov aj s novým legislatívnym rámcom na urýchlenie a zjednodušenie tohto procesu.
Osem uvedených krajín zdôraznilo, že EÚ naďalej čelí problémom s inštrumentalizáciou migrácie, tentoraz s Ruskom. A okrem hybridných útokov Bieloruska a Ruska na vonkajších hraniciach EÚ sa objavili náznaky, že aj iní štátni aktéri sú pripravení použiť podobnú taktiku v snahe politicky ovplyvniť EÚ a jej členské štáty.
V liste sa uvádza, že súčasný právny rámec EÚ neumožňuje členským štátom účinne predchádzať a bojovať proti tomuto typu zasahovania do ich suverenity a národnej bezpečnosti.
"Navrhujeme, aby v takýchto situáciách mali členské štáty možnosť dočasne sa odchýliť od právnych predpisov EÚ v zmysle ochrany národnej bezpečnosti. Mali by sme zvýšiť možnosti členských štátov riešiť inštrumentalizáciu migrácie v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov." uvádza sa v spoločnom liste.
Ministri vnútra ôsmych európskych krajín zdôraznili, že schopnosť bojovať proti hybridným útokom vhodnými nástrojmi je nielen v záujme členských štátov, ale aj Únie ako celku.
"Vyzývame budúcu Európsku komisiu na legislatívne iniciatívy, ktoré umožnia využívať dostatočne široké národné bezpečnostné výnimky pri ochrane hraníc, vrátane inštrumentalizovanej migrácie, ktorá v zásade nie je migračnou, ale bezpečnostnou výzvou. Tieto iniciatívy by mali byť zahrnuté do pracovného programu nastupujúcej Európskej komisie," uviedli signatári spoločného listu.
Týždenník Politico zároveň upozornil, že Dánsko, ktoré má výnimku z účasti na spoločných policajných a justičných pravidlách EÚ, vedie pracovnú skupinu 19 krajín, ktorá skúma rôzne aspekty migračnej politiky EÚ, a chystá sa predložiť eurokomisii svoje zistenia už nadchádzajúcich mesiacoch.
Politico pripomenul, že krajiny EÚ v júni podpísali historickú reformu migračných a azylových pravidiel známu ako Nový pakt o migrácii a azyle. Nové pravidlá však vstúpia do platnosti až o dva roky.
Medzičasom sa však sformovala skupina európskych krajín, ktorá od exekutívy EÚ žiada "nástroje a opatrenia", ktoré by ráznejšie zasiahli proti nelegálnej aj inštrumentalizovanej migrácii.
List, teda spoločná iniciatíva podpísaná ministrami vnútra Dánska, Estónska, Fínska, Litvy, Lotyšska, Poľska, Švédska a Nórska, ktoré je mimo EÚ, bol ešte 7. júna zaslaný eurokomisárke pre vnútorné záležitosti Ylve Juhannssonovej a kabinetu predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovey.
Signatári listu žiadajú eurokomisiu, aby sa viac zamerala na návratovú politiku a systematickejšie deportácie nelegálnych migrantov. Von der Leyenová už naznačila, že predloží nový spoločný prístup k návratom migrantov aj s novým legislatívnym rámcom na urýchlenie a zjednodušenie tohto procesu.
Osem uvedených krajín zdôraznilo, že EÚ naďalej čelí problémom s inštrumentalizáciou migrácie, tentoraz s Ruskom. A okrem hybridných útokov Bieloruska a Ruska na vonkajších hraniciach EÚ sa objavili náznaky, že aj iní štátni aktéri sú pripravení použiť podobnú taktiku v snahe politicky ovplyvniť EÚ a jej členské štáty.
V liste sa uvádza, že súčasný právny rámec EÚ neumožňuje členským štátom účinne predchádzať a bojovať proti tomuto typu zasahovania do ich suverenity a národnej bezpečnosti.
"Navrhujeme, aby v takýchto situáciách mali členské štáty možnosť dočasne sa odchýliť od právnych predpisov EÚ v zmysle ochrany národnej bezpečnosti. Mali by sme zvýšiť možnosti členských štátov riešiť inštrumentalizáciu migrácie v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov." uvádza sa v spoločnom liste.
Ministri vnútra ôsmych európskych krajín zdôraznili, že schopnosť bojovať proti hybridným útokom vhodnými nástrojmi je nielen v záujme členských štátov, ale aj Únie ako celku.
"Vyzývame budúcu Európsku komisiu na legislatívne iniciatívy, ktoré umožnia využívať dostatočne široké národné bezpečnostné výnimky pri ochrane hraníc, vrátane inštrumentalizovanej migrácie, ktorá v zásade nie je migračnou, ale bezpečnostnou výzvou. Tieto iniciatívy by mali byť zahrnuté do pracovného programu nastupujúcej Európskej komisie," uviedli signatári spoločného listu.
Týždenník Politico zároveň upozornil, že Dánsko, ktoré má výnimku z účasti na spoločných policajných a justičných pravidlách EÚ, vedie pracovnú skupinu 19 krajín, ktorá skúma rôzne aspekty migračnej politiky EÚ, a chystá sa predložiť eurokomisii svoje zistenia už nadchádzajúcich mesiacoch.
