Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bacheletová uviedla, že počas protestov bolo zadržaných viac ako 500 ľudí a vyjadrila obavy, že jedna osoba už bola obvinená a hrozí jej až 20 rokov väzenia.
Autor TASR
Ženeva 6. júla (TASR) - Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová a Spojené štáty v utorok vyzvali na rýchle vyšetrenie prípadov násilnej smrti počas nedávnych masových protestov v Uzbekistane.
Ako uviedla agentúra AFP, uzbecké úrady v pondelok informovali, že minulý piatok pri stretoch v autonómnej republike Karakalpakstan, ležiacej na západe Uzbekistanu, prišlo o život 18 ľudí.
Do potýčok s políciou prerástli úradmi nepovolené demonštrácie proti plánovaným zmenám v ústave, ktoré by v prípade ich prijatia obmedzil autonómiu daného územia.
Súčasná situácia sa stala doteraz najväčšou výzvou pre vládu prezidenta Šavkata Mirzijojeva, ktorý na najvyšší post prešiel z funkcie premiéra, a to v roku 2016, keď zomrel jeho dlhoročný mentor Islam Karimov.
V reakcii na nepokoje v Karakalpakstane prezident minulú sobotu oznámil, že od kontroverzného návrhu upustí.
Protest bola na Strednú Áziu nezvyčajne veľký a viedol uzbecké vedenie k tomu, aby v Karakalpakstane na mesiac vyhlásili výnimočný stav.
Bacheletová uviedla, že počas protestov bolo zadržaných viac ako 500 ľudí a vyjadrila obavy, že jedna osoba už bola obvinená a hrozí jej až 20 rokov väzenia.
"Ľudia by nemali byť kriminalizovaní za uplatňovanie svojich práv," povedala bývalá čilská prezidentka.
Vo svojom vyhlásení Bacheletová vyzvala uzbecké úrady, aby okamžite začali transparentné a nezávislé vyšetrovanie obvinení z trestných činov, a to vrátane priestupkov zo strany predstaviteľov štátu.
Spojené štáty zasa prostredníctvom hovorcu rezortu diplomacie Neda Pricea vyzvali všetky strany konfliktu, aby hľadali riešenie sporov pokojnou cestou.
Bacheletová tiež naliehala na uzbeckú vládu, aby okamžite zrušila zablokovanie prístupu k internetu, pričom upozornila, že toto vládne nariadenie má veľký dosah na základné práva, na slobodu prejavu a prístupu k informáciám.
Pripomenula tiež, že prípadné reštrikcie počas trvania výnimočného stavu musia byť v súlade s medzinárodným právom, musia platiť len nevyhnutný čas a byť primerané a nediskriminujúce.
Ako uviedla agentúra AFP, uzbecké úrady v pondelok informovali, že minulý piatok pri stretoch v autonómnej republike Karakalpakstan, ležiacej na západe Uzbekistanu, prišlo o život 18 ľudí.
Do potýčok s políciou prerástli úradmi nepovolené demonštrácie proti plánovaným zmenám v ústave, ktoré by v prípade ich prijatia obmedzil autonómiu daného územia.
Súčasná situácia sa stala doteraz najväčšou výzvou pre vládu prezidenta Šavkata Mirzijojeva, ktorý na najvyšší post prešiel z funkcie premiéra, a to v roku 2016, keď zomrel jeho dlhoročný mentor Islam Karimov.
V reakcii na nepokoje v Karakalpakstane prezident minulú sobotu oznámil, že od kontroverzného návrhu upustí.
Protest bola na Strednú Áziu nezvyčajne veľký a viedol uzbecké vedenie k tomu, aby v Karakalpakstane na mesiac vyhlásili výnimočný stav.
Bacheletová uviedla, že počas protestov bolo zadržaných viac ako 500 ľudí a vyjadrila obavy, že jedna osoba už bola obvinená a hrozí jej až 20 rokov väzenia.
"Ľudia by nemali byť kriminalizovaní za uplatňovanie svojich práv," povedala bývalá čilská prezidentka.
Vo svojom vyhlásení Bacheletová vyzvala uzbecké úrady, aby okamžite začali transparentné a nezávislé vyšetrovanie obvinení z trestných činov, a to vrátane priestupkov zo strany predstaviteľov štátu.
Spojené štáty zasa prostredníctvom hovorcu rezortu diplomacie Neda Pricea vyzvali všetky strany konfliktu, aby hľadali riešenie sporov pokojnou cestou.
Bacheletová tiež naliehala na uzbeckú vládu, aby okamžite zrušila zablokovanie prístupu k internetu, pričom upozornila, že toto vládne nariadenie má veľký dosah na základné práva, na slobodu prejavu a prístupu k informáciám.
Pripomenula tiež, že prípadné reštrikcie počas trvania výnimočného stavu musia byť v súlade s medzinárodným právom, musia platiť len nevyhnutný čas a byť primerané a nediskriminujúce.
