Nový medzinárodný pakt však nebude mať za následok odzbrojenie, kým ho nepodporia aj jadrové mocnosti a NATO.
Autor TASR
New York 22. januára (TASR) - Do platnosti v piatok vstúpila medzinárodná Zmluva o zákaze jadrových zbraní (TPNW). Dohodu však ratifikovali najmä rozvojové krajiny, pričom jadrové veľmoci ju ani len nepodpísali. Informovala o tom agentúra DPA.
"Jadrové zbrane predstavujú rastúce nebezpečenstvo," uviedol v piatkovom vyhlásení generálny tajomník OSN António Guterres. "Musia byť urgentne odstránené, aby sme zabránili ľudským a environmentálnym následkom spôsobených akýmkoľvek ich použitím," dodal.
Guterres tak zopakoval argumenty Medzinárodnej kampane za zákaz jadrových zbraní (ICAN). Tej bola v roku 2017 udelená Nobelova cena za mier práve za jej úsilie súvisiace so spomínanou zmluvou, ako aj za upriamenie pozornosti medzinárodného spoločenstva na kruté následky jadrovej vojny.
Nový medzinárodný pakt však nebude mať za následok odzbrojenie, kým ho nepodporia aj jadrové mocnosti a NATO, komentuje DPA.
Podľa vyjadrenia nemeckej vlády má TPNW "potenciál ohroziť dialóg o odzbrojovaní". Zmluvu nepodpísalo ani Japonsko, ktoré sa stalo v roku 1945 stalo obeťou útokov americkými atómovými bombami a ktoré je v súčasnosti blízkym spojencom USA, všíma si DPA.
Medzinárodná zmluva zakazuje použitie, vývoj, výrobu, testovanie a skladovanie jadrových zbraní, ako aj vyhrážanie sa ich použitím. Valné zhromaždenie OSN ju prijalo ešte v júli 2017 s podporou 122 krajín, následne ju ratifikovalo 51 z nich.
Dohoda zároveň zakazuje krajinám sveta, aby na svojom území umožňovali rozmiestnenie nukleárnych zbraní iných štátov. Americké jadrové hlavice sa v súčasnosti nachádzajú v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Turecku a Holandsku, pripomína DPA.
"Jadrové zbrane predstavujú rastúce nebezpečenstvo," uviedol v piatkovom vyhlásení generálny tajomník OSN António Guterres. "Musia byť urgentne odstránené, aby sme zabránili ľudským a environmentálnym následkom spôsobených akýmkoľvek ich použitím," dodal.
Guterres tak zopakoval argumenty Medzinárodnej kampane za zákaz jadrových zbraní (ICAN). Tej bola v roku 2017 udelená Nobelova cena za mier práve za jej úsilie súvisiace so spomínanou zmluvou, ako aj za upriamenie pozornosti medzinárodného spoločenstva na kruté následky jadrovej vojny.
Nový medzinárodný pakt však nebude mať za následok odzbrojenie, kým ho nepodporia aj jadrové mocnosti a NATO, komentuje DPA.
Podľa vyjadrenia nemeckej vlády má TPNW "potenciál ohroziť dialóg o odzbrojovaní". Zmluvu nepodpísalo ani Japonsko, ktoré sa stalo v roku 1945 stalo obeťou útokov americkými atómovými bombami a ktoré je v súčasnosti blízkym spojencom USA, všíma si DPA.
Medzinárodná zmluva zakazuje použitie, vývoj, výrobu, testovanie a skladovanie jadrových zbraní, ako aj vyhrážanie sa ich použitím. Valné zhromaždenie OSN ju prijalo ešte v júli 2017 s podporou 122 krajín, následne ju ratifikovalo 51 z nich.
Dohoda zároveň zakazuje krajinám sveta, aby na svojom území umožňovali rozmiestnenie nukleárnych zbraní iných štátov. Americké jadrové hlavice sa v súčasnosti nachádzajú v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Turecku a Holandsku, pripomína DPA.