New York/Brusel/Paríž/Moskva 6. marca (TASR) - Medzinárodný deň žien (MDŽ) sa pre nás musí stať príležitosťou, aby sme si spomenuli na všetky krutosti a zločiny spáchané na ženách a dievčatách v roku 2012 a spoločne hľadali prostriedky na budovanie lepšej budúcnosti.
Uviedol to v posolstve k Medzinárodnému dňu žien v roku 2013 generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) Pan Ki-mun. MDŽ sa slávi 8. marca
Pri príležitosti MDŽ sa zaväzujeme, že nikdy nenecháme nijaký zločin spáchaný na žene bez trestu a budeme systematicky odmietať trestanie žien za to, že sa na nich spáchalo násilie, uviedol Pan Ki-mun. Ďalej zdôraznil, že sľub, bojovať proti násiliu na ženách, sa bude vzťahovať osobitne na ženy žijúce v konfliktných regiónoch, v ktorých sa sexuálne násilie často používa ako zbraň na poníženie nepriateľa. "Tým ženám hovoríme: OSN je tu pre vás. Ako generálny tajomník OSN potvrdzujem, že starostlivosť o obete sexuálneho násilia počas konfliktu bude na prvom mieste našich aktivít," uviedol Pan Ki-mun.
OSN na svojej stránke ďalej informovala, že až 50 percent sexuálneho násilia sa pácha na dievčatách do 16 rokov, 603 miliónov žien vo svete žije v krajinách, kde domáce násilie sa nepokladá za trestný čin, 70 percent žien na svete sa stalo obeťou fyzického a/alebo sexuálneho násilia aspoň raz za život. V newyorskom sídle OSN sa 8. marca uskutoční program pri príležitosti MDŽ na tému: "Sľub je sľub: je čas konať, aby sa skoncovalo s násilím na ženách".
Afganské ženy surfujú v internetovej kaviarni pre ženy v KábuleFoto: TASR/APVýbor pre práva žien a rodovú rovnosť Európskeho parlamentu (EP) pripravil na 7. marca v Bruseli schôdzu pod názvom "Ženy konajú proti kríze". Program je rozdelený na tri panely. Prvý panel sa má zaoberať problematikou finančnej a hospodárskej krízy a jej dosahov na ženy, druhý panel sa zameria na otázku prekonania krízy - Skúsenosti a dobré praktické skúsenosti národných parlamentov a účastníci tretieho panela budú hľadať odpoveď na otázku: Ako môže Európska únia (EÚ) podporiť svoje členské štáty v ich úsilí podporiť sociálne a ekonomické práva žien počas krízy.
V Moskve sú pri príležitosti MDŽ pripravené výstavy v Múzejno-výstavnom centre Robotník a Kolchozníčka. Ruská televízna kultúrna stanica Rossija K pripravila od štvrtého do siedmeho marca na každý deň niekoľko stretnutia s významnými športovkyňami, umelkyňami, herečkami - napríklad s bývalou gymnastkou Larisou Latyninovou, krasokorčuliarkou Irinou Rodninovou, trénerkami Tatjanou Tarasovovou i Jelenou Čajkovskou. Presne 8. marca stanica Rossija K ponúkne ženám špeciálny hudobný program: "Romantika romance" - na počesť "krásnych dám".
Aj Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) sa pri príležitosti MDŽ v roku 2013 zameriava na skoncovania násilia na ženách. Popri kultúrnom programe v Paríži - otvorenia výstav a koncerte "Pocta ženám v hudbe" - ako súbežný UNESCO pripravila program "Bezpečnosť žien novinárok".
MDŽ má byť dňom, počas ktorého sa oceňujú výsledky žien v politickej, ekonomickej a sociálnej oblasti. Dňom, keď sa oslavuje minulosť, prítomnosť i budúcnosť nežnejšej časti populácie na svete. OSN pozdvihla tento deň na oficiálny sviatok v roku 1977. V niektorých krajinách - Rusku, Bielorusku, na Ukrajine, Číne či Bulharsku - sa stal národným sviatkom. Zároveň je 8. marec príležitosťou, aby sa bilancoval stav v oblasti podpory rodovej rovnosti.
Korene MDŽ siahajú do rokov 1857 a 1911, keď robotníčky v textilných závodoch v New Yorku protestovali proti zlým pracovným podmienkam. Mimoriadnou sa stala udalosť, keď 25. marca 1911 skupina robotníčok, demonštrujúca v newyorskej textilke, zahynula pri požiari. Nepodarilo sa im uniknúť včas, lebo boli zatvorené dvere. Preto, aby robotníčky nevychádzali von pred koncom pracovného času.
Ďalší významný fakt sa viaže s II. Medzinárodnou konferenciou socialistických žien v roku 1910 v Kodani. Nemecká socialistka Clara Zetkinová navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie ich boja za svoje práva všade vo svete.
Iná referencia sa vzťahuje k 8. marcu 1917 a ruským robotníčkam, ktoré vyšli do ulíc, aby začali generálny štrajk. V roku 1917 zahynuli v bojoch približne dva milióny mužov. Ruské ženy sa rozhodli v poslednú februárovú nedeľu vstúpiť do štrajku, aby získali "chlieb a mier". O pár dní cár abdikoval, Dočasná vláda dala ženám volebné právo. Vtedy posledná nedeľa pripadla na 23. február v juliánskom kalendári, teda na 8. marca gregoriánskeho kalendára. Odvtedy MDŽ nadobudol inú dimenziu v rozvinutých i rozvojových krajinách.
