Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzinárodné vody sa začínajú na hranici výlučných hospodárskych zón jednotlivých krajín, ktoré sa podľa medzinárodného práva rozprestierajú maximálne 370 kilometrov od pobrežia.
Autor TASR
New York 15. augusta (TASR) - Členské štáty OSN obnovili v pondelok rokovania o finalizácii zmluvy na ochranu a lepšie spravovanie medzinárodných vôd, ktoré pokrývajú viac než polovicu planéty. Trvať budú do 26. augusta. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Koronavírusová pandémia pozastavila rokovania na dva roky. Počas marcového kola rozhovorov sa mala dohoda dokončiť, avšak napriek značnému pokroku sa to nepodarilo.
Podľa nemenovaného zdroja z neformálneho zoskupenia Koalícia vysokých ambícií (HAC), ktorá združuje 50 krajín pod vedením Európskej únie, musia jednotlivé strany nájsť kompromis medzi dvoma hlavnými otázkami – jednak ochranou životného prostredia a reguláciou ľudskej činnosti a jednak dohliadaním na slobodu medzinárodných vôd.
Medzinárodné vody sa začínajú na hranici výlučných hospodárskych zón jednotlivých krajín, ktoré sa podľa medzinárodného práva rozprestierajú maximálne 370 kilometrov od pobrežia. Medzinárodné vody pritom nespadajú pod jurisdikciu žiadneho štátu.
Hoci až 60 percent oceánov patrí do kategórie medzinárodných vôd, boli dlhé roky zanedbávané – právnu ochranu má len jedno percento z nich.
Najnovší návrh zmluvy je však nejednoznačný v otázke podmienok na vytvorenie takzvaných chránených morských oblastí, v otázke spolupráce s regionálnymi námornými organizáciami v súvislosti s právami na rybolov a v otázke delenia potenciálneho zisku čerpaného z morských zdrojov, píše AFP.
Na urýchlenej finalizácii zmluvy najviac trvajú Európska únia, Austrália, Nový Zéland a rozvojové krajiny. Naopak, stavajú sa proti nej Rusko a štáty, ktoré sú znepokojené najmä v súvislosti s právami na rybolov, ako napríklad Japonsko a Island.
Koronavírusová pandémia pozastavila rokovania na dva roky. Počas marcového kola rozhovorov sa mala dohoda dokončiť, avšak napriek značnému pokroku sa to nepodarilo.
Podľa nemenovaného zdroja z neformálneho zoskupenia Koalícia vysokých ambícií (HAC), ktorá združuje 50 krajín pod vedením Európskej únie, musia jednotlivé strany nájsť kompromis medzi dvoma hlavnými otázkami – jednak ochranou životného prostredia a reguláciou ľudskej činnosti a jednak dohliadaním na slobodu medzinárodných vôd.
Medzinárodné vody sa začínajú na hranici výlučných hospodárskych zón jednotlivých krajín, ktoré sa podľa medzinárodného práva rozprestierajú maximálne 370 kilometrov od pobrežia. Medzinárodné vody pritom nespadajú pod jurisdikciu žiadneho štátu.
Hoci až 60 percent oceánov patrí do kategórie medzinárodných vôd, boli dlhé roky zanedbávané – právnu ochranu má len jedno percento z nich.
Najnovší návrh zmluvy je však nejednoznačný v otázke podmienok na vytvorenie takzvaných chránených morských oblastí, v otázke spolupráce s regionálnymi námornými organizáciami v súvislosti s právami na rybolov a v otázke delenia potenciálneho zisku čerpaného z morských zdrojov, píše AFP.
Na urýchlenej finalizácii zmluvy najviac trvajú Európska únia, Austrália, Nový Zéland a rozvojové krajiny. Naopak, stavajú sa proti nej Rusko a štáty, ktoré sú znepokojené najmä v súvislosti s právami na rybolov, ako napríklad Japonsko a Island.
