Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predstaviteľka OSN okrem toho adresovala Rusku naliehavú výzvu, aby prehodnotilo opatrenia súvisiace s označovaním právnických a fyzických subjektov v Rusku za tzv. zahraničných agentov.
Autor TASR
Ženeva 12. septembra (TASR) - Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva v pondelok odsúdil "zastrašovanie" ľudí v Rusku, ktorí vyjadrujú svoj nesúhlas s vojnou na Ukrajine. OSN v tejto súvislosti upozornila, že ide o prejav podkopávania základných slobôd, informovala agentúra AFP.
Zastrašovanie, reštriktívne opatrenia a trestanie ľudí vyjadrujúcich odpor voči vojne na Ukrajine narúšajú uplatňovanie základných slobôd zaručených ústavou - vrátane práva na slobodu zhromažďovania, prejavu a združovania. Uviedla to zástupkyňa šéfa OSN pre ľudské práva Nada Al Nashifová v prejave k účastníkom ženevského 51. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva, ktoré potrvá do 7. októbra.
Al Nashifová v súčasnosti pôsobí ako úradujúca vysoká komisárka OSN pre ľudské práva, kým nový šéf Volker Turk nahradí Michelle Bacheletovú.
Vo svojom prejave Al Nashifová odsúdila aj "nátlak na novinárov, blokovanie internetových zdrojov informácií a iné formy cenzúry" v Rusku. Všetky tieto opatrenia sú podľa nej "nezlučiteľné s pluralitou médií a porušujú právo na prístup k informáciám".
Predstaviteľka OSN okrem toho adresovala Rusku "naliehavú výzvu", aby prehodnotilo opatrenia súvisiace s označovaním právnických a fyzických subjektov v Rusku za tzv. zahraničných agentov. Moskva by tiež podľa nej mala skoncovať s kriminalizáciou nedeklarovaných kontaktov s predstaviteľmi štátov či zahraničných alebo medzinárodných organizácií, ktoré sa momentálne v Rusku považujú za ohrozenie bezpečnosti Ruskej federácie.
Agentúra AFP pripomenula, že Rada OSN pre ľudské práva nariadila vyšetrovanie v súvislosti s porušovaním ľudských práv ruskými jednotkami na Ukrajine od ich invázie 24. februára.
Podľa komisárky narastá tlak aj na to, aby sa tento orgán OSN zameral aj na porušovanie ľudských práv na území Ruska.
Skupiny na ochranu ľudských práv naliehali na krajiny Európskej únie, aby sa zasadili za vymenovanie nezávislého experta-osobitného spravodajcu, ktorý by preskúmal situáciu v Rusku.
Rozhodnutie v tejto veci však ešte nebolo prijaté. Západné krajiny sa totiž obávajú dôsledkov situácie, keď by síce návrh rezolúcie s touto požiadavkou predložili, ale v 47-člennej rade by nezískali dostatok hlasov na jej schválenie.
Zastrašovanie, reštriktívne opatrenia a trestanie ľudí vyjadrujúcich odpor voči vojne na Ukrajine narúšajú uplatňovanie základných slobôd zaručených ústavou - vrátane práva na slobodu zhromažďovania, prejavu a združovania. Uviedla to zástupkyňa šéfa OSN pre ľudské práva Nada Al Nashifová v prejave k účastníkom ženevského 51. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva, ktoré potrvá do 7. októbra.
Al Nashifová v súčasnosti pôsobí ako úradujúca vysoká komisárka OSN pre ľudské práva, kým nový šéf Volker Turk nahradí Michelle Bacheletovú.
Vo svojom prejave Al Nashifová odsúdila aj "nátlak na novinárov, blokovanie internetových zdrojov informácií a iné formy cenzúry" v Rusku. Všetky tieto opatrenia sú podľa nej "nezlučiteľné s pluralitou médií a porušujú právo na prístup k informáciám".
Predstaviteľka OSN okrem toho adresovala Rusku "naliehavú výzvu", aby prehodnotilo opatrenia súvisiace s označovaním právnických a fyzických subjektov v Rusku za tzv. zahraničných agentov. Moskva by tiež podľa nej mala skoncovať s kriminalizáciou nedeklarovaných kontaktov s predstaviteľmi štátov či zahraničných alebo medzinárodných organizácií, ktoré sa momentálne v Rusku považujú za ohrozenie bezpečnosti Ruskej federácie.
Agentúra AFP pripomenula, že Rada OSN pre ľudské práva nariadila vyšetrovanie v súvislosti s porušovaním ľudských práv ruskými jednotkami na Ukrajine od ich invázie 24. februára.
Podľa komisárky narastá tlak aj na to, aby sa tento orgán OSN zameral aj na porušovanie ľudských práv na území Ruska.
Skupiny na ochranu ľudských práv naliehali na krajiny Európskej únie, aby sa zasadili za vymenovanie nezávislého experta-osobitného spravodajcu, ktorý by preskúmal situáciu v Rusku.
Rozhodnutie v tejto veci však ešte nebolo prijaté. Západné krajiny sa totiž obávajú dôsledkov situácie, keď by síce návrh rezolúcie s touto požiadavkou predložili, ale v 47-člennej rade by nezískali dostatok hlasov na jej schválenie.
