Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Je zameraný na ochranu ekosystémov dôležitých pre ľudstvo, ktoré ohrozujú klimatická zmena, znečistenie, doprava či nadmerný rybolov.
Autor TASR
,aktualizované New York 19. júna (TASR) – Členské krajiny OSN v pondelok schválili prvý medzinárodný dohovor o ochrane otvoreného mora. Je zameraný na ochranu ekosystémov dôležitých pre ľudstvo, ktoré ohrozujú klimatická zmena, znečistenie, doprava či nadmerný rybolov. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
Dohovor vytvorí právny rámec pre rozšírenie environmentálnej ochrany na medzinárodné vody, ktoré tvoria vyše 60 percent oceánov. Generálny tajomník OSN António Guterres označil jeho schválenie za "historický úspech".
Členovia OSN sa na texte definitívne dohodli v marci – po vyše 15 rokoch rozhovorov vrátane štyroch rokov oficiálnych rokovaní. Dokument následne kontrolovali právnici a prekladali ho do šiestich oficiálnych jazykov svetovej organizácie.
"Zdravé oceány, od pobrežných vôd po odľahlé otvorené more a hlboké oblasti morského dna, sú neoddeliteľnou súčasťou ľudského zdravia, prosperity a prežitia," upozornila skupina vedcov v časopise The Lancet.
Nový dohovor je súčasťou snáh zaradiť 30 percent celosvetovej plochy morí a zeme do chránených oblastí do roku 2030. V takýchto morských oblastiach bude obmedzený rybolov, námorná doprava i výskumná a ťažobná činnosť.
Posledná medzinárodná dohoda o ochrane oceánov, Dohovor OSN o morskom práve, bola podpísaná pred 40 rokmi (1982). Otvorené more, známe aj ako medzinárodné vody, sa podľa nej začína na hranici výlučných ekonomických zón jednotlivých krajín. Otvorené more nepatrí žiadnej krajine a všetky v ňom majú právo na rybolov, lodnú dopravu a výskum, napísala stanica BBC.
Chránených je dosiaľ len 1,2 percenta týchto vôd. Hoci tvoria vyše 60 percent oceánov a takmer polovicu povrchu Zeme, dlho im bola venovaná oveľa menšia pozornosť než pobrežným vodám.
Oceánske ekosystémy pritom vytvárajú polovicu kyslíka, ktorý dýchajú ľudia, a obmedzujú globálne otepľovanie tým, že absorbujú veľkú časť oxidu uhličitého vypúšťaného ľudskou činnosťou.
Dohovor oficiálne známy ako zmluva o biodiverzite mimo národnej jurisdikcie (BBNJ) musí ratifikovať najmenej 60 krajín, aby mohol vstúpiť do platnosti.
"Pokračujme v tejto dynamike. Pracujme naďalej za ochranu našich oceánov, našej planéty a všetkých ľudí na nej," uviedol predseda Valného zhromaždenia OSN Csaba Kőrösi.
Dohovor vytvorí právny rámec pre rozšírenie environmentálnej ochrany na medzinárodné vody, ktoré tvoria vyše 60 percent oceánov. Generálny tajomník OSN António Guterres označil jeho schválenie za "historický úspech".
Členovia OSN sa na texte definitívne dohodli v marci – po vyše 15 rokoch rozhovorov vrátane štyroch rokov oficiálnych rokovaní. Dokument následne kontrolovali právnici a prekladali ho do šiestich oficiálnych jazykov svetovej organizácie.
"Zdravé oceány, od pobrežných vôd po odľahlé otvorené more a hlboké oblasti morského dna, sú neoddeliteľnou súčasťou ľudského zdravia, prosperity a prežitia," upozornila skupina vedcov v časopise The Lancet.
Nový dohovor je súčasťou snáh zaradiť 30 percent celosvetovej plochy morí a zeme do chránených oblastí do roku 2030. V takýchto morských oblastiach bude obmedzený rybolov, námorná doprava i výskumná a ťažobná činnosť.
Posledná medzinárodná dohoda o ochrane oceánov, Dohovor OSN o morskom práve, bola podpísaná pred 40 rokmi (1982). Otvorené more, známe aj ako medzinárodné vody, sa podľa nej začína na hranici výlučných ekonomických zón jednotlivých krajín. Otvorené more nepatrí žiadnej krajine a všetky v ňom majú právo na rybolov, lodnú dopravu a výskum, napísala stanica BBC.
Chránených je dosiaľ len 1,2 percenta týchto vôd. Hoci tvoria vyše 60 percent oceánov a takmer polovicu povrchu Zeme, dlho im bola venovaná oveľa menšia pozornosť než pobrežným vodám.
Oceánske ekosystémy pritom vytvárajú polovicu kyslíka, ktorý dýchajú ľudia, a obmedzujú globálne otepľovanie tým, že absorbujú veľkú časť oxidu uhličitého vypúšťaného ľudskou činnosťou.
Dohovor oficiálne známy ako zmluva o biodiverzite mimo národnej jurisdikcie (BBNJ) musí ratifikovať najmenej 60 krajín, aby mohol vstúpiť do platnosti.
"Pokračujme v tejto dynamike. Pracujme naďalej za ochranu našich oceánov, našej planéty a všetkých ľudí na nej," uviedol predseda Valného zhromaždenia OSN Csaba Kőrösi.
