Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Index je výsledkom celosvetového merania pokroku ľudskej spoločnosti v troch oblastiach, ktoré zahŕňajú zdravie, vzdelanie a životnú úroveň.
Autor TASR
,aktualizované New York 8. septembra (TASR) - Pandémia ochorenia COVID-19 spojená s ďalšími krízami posunula celosvetový rozvoj ľudstva naspäť na úroveň roka 2016 a priniesla aj celosvetovú vlnu neistoty. Uvádza sa to v správe OSN zverejnenej vo štvrtok. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Rozvojový program OSN (UNDP) zverejňuje Index ľudského rozvoja (HDI) už 30 rokov. Po prvýkrát za toto obdobie klesol dva roky po sebe, čím sa "vymazali úspechy z predchádzajúcich piatich rokov". HDI do roku 2020 plynulo stúpal ako výsledok merania pokroku v jednotlivých krajinách sveta v troch oblastiach - zdravie, vzdelanie a životná úroveň. Slovensko je v rebríčku krajín na 45. priečke, vlani bolo na 40. mieste.
"Obrat smerom dozadu je takmer všeobecný, vyše 90 percent krajín zaznamenalo pokles HDI buď v roku 2020 alebo v roku 2021. Vyše 40 percent krajín kleslo v oboch rokoch. To naznačuje, že kríza sa v mnohých štátoch stále prehlbuje," uviedol UNDP v tlačovom vyhlásení.
"To znamená, že zomierame skôr, sme menej vzdelaní, naše príjmy klesajú," povedal šéf UNDP Achim Steiner.
Správa "Neisté časy, neustálené životy" (Uncertain times, unsettled lives) poukazuje na pandémiu covidu ako na hlavnú príčinu celosvetového obratu naspäť. Správa tiež uvádza, že spojenie množstva ďalších kríz - politickej, finančnej a klimatickej - nedáva čas na zotavenie. "Aj predtým sme mali katastrofy. Aj predtým sme mali vojny. Ale zhluk toho, čomu dnes čelíme, je pre rozvoj ľudstva veľkým nezdarom a vracia ho naspäť," uviedol Steiner.
Švajčiarsko, Nórsko a Island si zachovali miesta na vrchole rebríčka. Južný Sudán, Čad a Niger sa nachádzajú na jeho dne.
Niektoré krajiny sa začali po pandémii zotavovať, mnoho ďalších zasiahla nová kríza kvôli vojne na Ukrajine. Hoci vplyv invázie Ruska na potravinovú a energetickú bezpečnosť ešte tohtoročný index neovplyvnil, "netreba pochybovať, že výhľad na rok 2022 je ponurý", upozornil Steiner.
K najnovšiemu poklesu HDI výrazne prispelo zníženie priemernej dĺžky života zo 73 rokov (2019) na 71,4 roka (2021). V niektorých krajinách vrátane USA klesla dĺžka života až o dva roky a viac. Vedúci autor správy Pedro Conceicao to označil za "nevídaný šok".
Faktory meniace HDI - napríklad zmena klímy, globalizácia a politická polarizácia - prinášajú podľa správy súbor neistôt, "aké v dejinách ľudstva ešte neboli zaznamenané".
"Ľudia prestali dôverovať jeden druhému," uviedol Steiner. "Ak neberieme do úvahy inštitúcie, sused sa niekedy stáva najväčšou hrozbou: či už doslova v našom okolí alebo na svetovej úrovni nejaký národ. A to nás ochromuje," dodal šéf UNDP.
Správa obsahuje aj pozitívny tón. Tvrdí, že zlepšenie môžu priniesť investície do obnoviteľných energií, príprava na budúce pandémie a inovácie posilňujúce schopnosti vyrovnávať sa s budúcimi krízami.
Rozvojový program OSN (UNDP) zverejňuje Index ľudského rozvoja (HDI) už 30 rokov. Po prvýkrát za toto obdobie klesol dva roky po sebe, čím sa "vymazali úspechy z predchádzajúcich piatich rokov". HDI do roku 2020 plynulo stúpal ako výsledok merania pokroku v jednotlivých krajinách sveta v troch oblastiach - zdravie, vzdelanie a životná úroveň. Slovensko je v rebríčku krajín na 45. priečke, vlani bolo na 40. mieste.
"Obrat smerom dozadu je takmer všeobecný, vyše 90 percent krajín zaznamenalo pokles HDI buď v roku 2020 alebo v roku 2021. Vyše 40 percent krajín kleslo v oboch rokoch. To naznačuje, že kríza sa v mnohých štátoch stále prehlbuje," uviedol UNDP v tlačovom vyhlásení.
"To znamená, že zomierame skôr, sme menej vzdelaní, naše príjmy klesajú," povedal šéf UNDP Achim Steiner.
Správa "Neisté časy, neustálené životy" (Uncertain times, unsettled lives) poukazuje na pandémiu covidu ako na hlavnú príčinu celosvetového obratu naspäť. Správa tiež uvádza, že spojenie množstva ďalších kríz - politickej, finančnej a klimatickej - nedáva čas na zotavenie. "Aj predtým sme mali katastrofy. Aj predtým sme mali vojny. Ale zhluk toho, čomu dnes čelíme, je pre rozvoj ľudstva veľkým nezdarom a vracia ho naspäť," uviedol Steiner.
Švajčiarsko, Nórsko a Island si zachovali miesta na vrchole rebríčka. Južný Sudán, Čad a Niger sa nachádzajú na jeho dne.
Niektoré krajiny sa začali po pandémii zotavovať, mnoho ďalších zasiahla nová kríza kvôli vojne na Ukrajine. Hoci vplyv invázie Ruska na potravinovú a energetickú bezpečnosť ešte tohtoročný index neovplyvnil, "netreba pochybovať, že výhľad na rok 2022 je ponurý", upozornil Steiner.
K najnovšiemu poklesu HDI výrazne prispelo zníženie priemernej dĺžky života zo 73 rokov (2019) na 71,4 roka (2021). V niektorých krajinách vrátane USA klesla dĺžka života až o dva roky a viac. Vedúci autor správy Pedro Conceicao to označil za "nevídaný šok".
Faktory meniace HDI - napríklad zmena klímy, globalizácia a politická polarizácia - prinášajú podľa správy súbor neistôt, "aké v dejinách ľudstva ešte neboli zaznamenané".
"Ľudia prestali dôverovať jeden druhému," uviedol Steiner. "Ak neberieme do úvahy inštitúcie, sused sa niekedy stáva najväčšou hrozbou: či už doslova v našom okolí alebo na svetovej úrovni nejaký národ. A to nás ochromuje," dodal šéf UNDP.
Správa obsahuje aj pozitívny tón. Tvrdí, že zlepšenie môžu priniesť investície do obnoviteľných energií, príprava na budúce pandémie a inovácie posilňujúce schopnosti vyrovnávať sa s budúcimi krízami.
