Filipínsky prezident Rodrigo Duterte označuje ostrov Mindanao za zdroj problémov a za miesto, kde sa sústreďujú zverstvá islamistických a komunistických povstalcov.
Autor TASR
Ženeva 28. decembra (TASR) - Experti OSN upozornili v stredu na masívne porušovanie ľudských práv pôvodných obyvateľov na filipínskom ostrove Mindanao. Túto nepriaznivú situáciu môže podľa nich ešte zhoršiť nedávne predĺženie stanného práva, ktoré má na juhu Filipín platiť až konca roka 2018, informovala agentúra Reuters.
Filipínsky prezident Rodrigo Duterte označuje ostrov Mindanao za "zdroj problémov" a za miesto, kde sa sústreďujú zverstvá islamistických a komunistických povstalcov.
V dôsledku militarizácie súvisiacej s uplatňovaním stanného práva boli na Mindanau vysídlené už tisíce príslušníkov domorodých lumadských etník. Niektorí z nich prišli pritom o život, uviedli v správe osobitní spravodajcovia Rady OSN pre ľudské práva.
"(Títo ľudia) trpia masívnym porušovaním ľudských práv, pričom niektoré z nich sú potenciálne nezvratné," upozorňuje OSN.
Ďalej experti vyjadrili obavy, že sa situácia na ostrove môže ešte zhoršiť, ak by predĺženie stanného práva do konca roku 2018 viedlo ešte k väčšej militarizácii.
Filipíny majú podľa OSN povinnosť, v súlade s medzinárodným právom, zabezpečiť ochranu pôvodného obyvateľstva, zastaviť porušovanie ľudských práv a vyvodiť zodpovednosť voči jeho páchateľom. Podľa správy OSN sa to týka aj "vrážd a útokov, ktoré údajne páchajú príslušníci (filipínskych) ozbrojených síl".
Filipínsky Kongres v decembri vyhovel žiadosti hlavy štátu Rodriga Duterteho a predĺžil platnosť stanného práva na juhu krajiny o ďalší rok - do 31. decembra 2018. Prezident vysvetlil, že ide o krok potrebný na to, aby filipínske ozbrojené sily "pokračujúcu vzburu v ostrovnej provincii Mindanao úplne udusili a ukončili".
Filipínsky prezident Rodrigo Duterte označuje ostrov Mindanao za "zdroj problémov" a za miesto, kde sa sústreďujú zverstvá islamistických a komunistických povstalcov.
V dôsledku militarizácie súvisiacej s uplatňovaním stanného práva boli na Mindanau vysídlené už tisíce príslušníkov domorodých lumadských etník. Niektorí z nich prišli pritom o život, uviedli v správe osobitní spravodajcovia Rady OSN pre ľudské práva.
"(Títo ľudia) trpia masívnym porušovaním ľudských práv, pričom niektoré z nich sú potenciálne nezvratné," upozorňuje OSN.
Ďalej experti vyjadrili obavy, že sa situácia na ostrove môže ešte zhoršiť, ak by predĺženie stanného práva do konca roku 2018 viedlo ešte k väčšej militarizácii.
Filipíny majú podľa OSN povinnosť, v súlade s medzinárodným právom, zabezpečiť ochranu pôvodného obyvateľstva, zastaviť porušovanie ľudských práv a vyvodiť zodpovednosť voči jeho páchateľom. Podľa správy OSN sa to týka aj "vrážd a útokov, ktoré údajne páchajú príslušníci (filipínskych) ozbrojených síl".
Filipínsky Kongres v decembri vyhovel žiadosti hlavy štátu Rodriga Duterteho a predĺžil platnosť stanného práva na juhu krajiny o ďalší rok - do 31. decembra 2018. Prezident vysvetlil, že ide o krok potrebný na to, aby filipínske ozbrojené sily "pokračujúcu vzburu v ostrovnej provincii Mindanao úplne udusili a ukončili".