Bejrút 20. júna (TASR) - Organizácia Spojených národov v stredu konštatovala, že ofenzíva sýrskych vládnych síl na damaské predmestie východná Ghúta, ktorá bola baštou protivládnych povstalcov, viedla k spáchaniu vojnových zločinov, a to na oboch stranách konfliktu.

Uvádza sa to v správe vyšetrovacej komisie OSN, ktorú zverejnili v stredu v Ženeve.

Vládna armáda túto oblasť obliehala päť rokov a ovládla ju na jar tohto roku po dvoch mesiacov intenzívnych bojov s protivládnymi povstalcami. Táto ofenzíva si podľa bilancie zverejnenej Sýrskym pozorovateľským centrom pre ľudské práva (SOHR) vyžiadala 1600 obetí na životoch.

Najnovšia správa vyšetrovacej komisie OSN o Sýrii, ktorú viedol Paulo Pinheiro, je založená na 140 rozhovoroch, ako aj na fotografiách, videách, satelitných snímkach a zdravotných záznamoch.

V správe sa konštatuje, že oblasť východnej Ghúty zažila od roku 2013 "najdlhšie trvajúcu blokádu v moderných dejinách" - Sarajevo, ako pripomenula agentúra Reuters, bolo počas vojny v Bosne v zovretí blokády necelé štyri roky. Autori správy odsudzujú tento stredoveký spôsob vedenia vojny a vo svojej 23-stranovej správe naliehajú na všetky strany zainteresované v konflikte v Sýrii, aby sa v budúcnosti vyvarovali obliehania. Upozorňujú pri tom, že ide o vojnový zločin.

V správe OSN sa konštatuje, že stratégia jednotiek armády sýrskeho prezidenta Bašára Asada bola vo svojej podstate ilegálna - jej cieľom bolo potrestať obyvateľov východnej Ghúty: donútiť ich vzdať sa alebo ich vyhladovať na smrť.

Komisia OSN konštatuje, že sústredeným a systematickým bombardovaním zón obývaných civilistami a sústavným odmietaním dodávok potravín a liekov k obliehaných civilistov vládne sily spáchali zločiny proti ľudskosti a spôsobili civilistom závažné mentálne i fyzické utrpenie.

Komisia sa vo svojej správe zmieňuje aj o náletoch provládnych lietadiel na nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia a ich personál a konštatuje, že to bol tiež vojnový zločin.

Na druhej strane komisia OSN vo svojej správe podľa agentúry Reuters píše aj to, že asi 20.000 povstalcov, z ktorých niektorí patrili k "teroristickým skupinám", ostreľovalo blízke hlavné mesto Damask, pričom zabili alebo zmrzačili mnoho ľudí, čo tiež predstavuje vojnový zločin.

Člen vyšetrovacej komisie Hanny Megally upozornil, že "dokonca ani fakt, že provládne sily bombardovali a vyhladovali civilné obyvateľstvo východnej Ghúty, nemôže byť ospravedlnením pre to, aby povstalci z diel nevyberavo ostreľovali civilistami obývané štvrte v Damasku."

V správe sa totiž konštatuje, že po útokoch vládnych jednotiek pravidelne nasledovali brutálne represálie zo strany protivládnych povstalcov, ktorí na ne využívali po domácky zhotovené rakety a útočili na Damask v snahe šíriť tam strach.

Komisia vo svojej správe uvádza aj prípady mučenia, ktoré na príslušníkoch menšinových náboženských spoločenstiev páchali príslušníci islamistických skupín ako Džajš al-islám, Fajlak ar-rahmán či Hajat tahrír aš-Šám.

Experti OSN vo svojom dokumente uvádzajú aj fakty svedčiace o tom, že v Ghúte bol počas tohto roku najmenej štyrikrát použitý bojový plyn chlór. Dodali súčasne, že vyšetrovanie týchto podozrení ešte pokračuje.

Úplné ovládnutie východnej Ghúty by bolo najväčším víťazstvom pre sýrskeho prezidenta Bašára Asada od decembra 2016, keď jeho sily získali po Ruskom podporovanej ofenzíve kontrolu nad mestom Aleppo.