New York/Moskva 29. augusta (TASR) - Na ratifikovanie Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) z roku 1996 vyzval generálny tajomník OSN António Guterres v tohtoročnom posolstve pri príležitosti Medzinárodného dňa proti jadrovým skúškam, ktorý pripadá na 29. augusta.

"Opätovne žiadam všetky štáty, čo tak ešte neurobili, aby ratifikovali túto Zmluvu (CTBT), najmä tie, ratifikácia ktorých je nevyhnutná na to, aby CTBT nadobudla účinnosť. Vo svete, v ktorom na zvyšuje napätie a prehlbuje rozdelenie, závisí od toho naša kolektívna bezpečnosť," uviedol v posolstve Guterres.

Hoci od schválenia tejto Zmluvy uplynulo vyše 20 rokov a napriek širokej podpore 184 štátov a signatárov a 168 štátov, čo ju ratifikovali, stále nenadobudla platnosť, upozornil generálny tajomník OSN.

Podľa webovej stránky CTBT Slovensko Zmluvu podpísalo 30. septembra 1996 a ratifikovalo 3. marca 1998. Podľa webu OSN Zmluvu ešte neratifikovali napríklad Čína, Egypt, India, Irán, Izrael, Pakistan, Severná Kórea či USA.

Po jadrových skúškach zostáva len deštrukcia. CTBT je zásadne dôležitá, ak chceme predísť ďalším obetiam a posunúť problematiku jadrového odzbrojenia dopredu, konštatoval Guterres.

USA začali svoju jadrovú éru 16. júla 1945, keď vykonali prvú jadrovú skúšku. V nevadskej púšti Alamogordo Novom Mexiku vyskúšali bombu s kódovým označením Trinity v sile 20 kiloton.

Sovietsky zväz uskutočnil 29. augusta 1949 prvý jadrový test v Semipalatinskom jadrovom vojenskom obvode na území Kazachstanu.

Valné zhromaždenie OSN 2. decembra 2009 v rezolúcii č. 64/35 vyhlásilo 29. august za Medzinárodný deň proti jadrovým skúškam. V preambule rezolúcie sa zdôrazňuje, že "treba vynaložiť všetko úsilie na skoncovanie s pokusmi s jadrovými zbraňami, aby sa predišlo zničujúcim a škodlivým vplyvom na zdravie národov a životného prostredia". Zastavenie jadrových pokusov je jedným z hlavných prostriedkov na dosiahnutie cieľa, aby svet bol bez jadrových zbraní, píše sa v rezolúcii.

Medzinárodný deň proti jadrovým skúškam zaviedla OSN do kalendára medzinárodných a svetových dní preto, aby jej členské štáty, medzinárodné a mimovládne organizácie, univerzity, aktivisti i médiá informovali verejnosť o nevyhnutnosti skoncovať s jadrovými pokusmi s cieľom budovať bezpečnejší svet.

V máji 2010 sa štáty, účastníci Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, zaviazali konať "v prospech mieru a bezpečnosti sveta bez jadrových zbraní"; zákaz ďalšieho vykonávania jadrových pokusov označili za "životne dôležitý".

Medzinárodný deň proti jadrovým skúškam je vyústením série udalostí na medzivládnej, multilaterálnej a bilaterálnej úrovni, ako aj aktivít hnutí občianskej spoločnosti i samotného generálneho tajomníka OSN, uvádza sa na stránke svetovej organizácie.

Tento deň navrhol Kazachstan z iniciatívy prezidenta Nursultana Nazarbajeva, čo sa stretlo s kladnou odozvou vo VZ OSN. V iniciatíve Kazašskej republiky sa odrážalo hlboké znepokojenie medzinárodného spoločenstva z nebezpečenstiev vyplývajúcich z jadrových pokusov.

V roku 2010 sa konal prvýkrát Medzinárodný deň proti jadrovým skúškam formou rôznych aktivít na celom svete - prejavmi, výstavami, súťažami, prednáškami na univerzitách či osobitným programom v médiách. K aktivitám sa pripojila aj OSN vo svojom sídle.

V roku 2011 sa Medzinárodný deň proti jadrovým skúškam zhodoval s 20. výročím zatvorenia bývalého sovietskeho jadrového vojenského obvodu v Semipalatinsku. Názov Semipalatinsk sa používal do roku 2007. Odvtedy sa uvádza kazašský názov mesta Semej. Teda aj bývalá jadrová strelnica sa uvádza ako Semejská testovacia oblasť (Semej synak poligony). Nariadenie prezidenta Nursultana Nazarbajeva o zatvorení vojenského obvodu bolo zverejnené 29. augusta 1991.

Na celom svete sa v rokoch 1945-96 uskutočnilo vyše 2000 jadrových pokusov. Ako uviedla OSN, najviac testov vykonali USA (1032), bývalý ZSSR (715), Británia (45), Francúzsko (210) a Čína (45).

Neskôr jadrové pokusy podľa OSN uskutočnili aj India (dva), Pakistan (dva) a Severná Kórea (päť).