Úrad OSN dodal, že vyše 3,3 milióna ľudí žije v oblasti bojov na východe a juhu krajiny vrátane území okupovaných Ruskom, prístup ku ktorým je výrazne sťažený.
Autor TASR
Ženeva 15. januára (TASR) - Organizácia spojených národov (OSN) v pondelok uviedla, že v tomto roku bude potrebovať 4,2 miliardy dolárov na poskytnutie humanitárnej pomoci Ukrajine a jej občanom, ktorí utiekli z vojnou zmietanej krajiny, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.
Rusko v posledných týždňoch zintenzívnilo útoky a nálety na Ukrajinu, začalo výraznejšie zbrojiť a dlhej vojne prispôsobilo aj svoju ekonomiku.
"Nedávna vlna útokov zdôrazňuje ničivé civilné náklady vojny, zatiaľ čo krutá zima zvyšuje naliehavú potrebu humanitárnej pomoci, ktorá zachraňuje životy," uviedla OSN.
Ruská invázia vo februári 2022 predstavovala najmasovejšiu inváziu do európskej krajiny od druhej svetovej vojny a zároveň vyústila v najväčšiu utečeneckú krízu, ktorej kontinent od svetového konfliktu čelil.
"Státisíce detí žijú v komunitách na frontovej línii vojny, sú vystrašené, traumatizované a zbavené svojich základných potrieb. Už len táto skutočnosť by nás mala prinútiť urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme na Ukrajinu priniesli viac humanitárnej pomoci," uviedol v pondelok generálny tajomník Úradu OSN pre humanitárne záležitosti (OCHA) Martin Griffiths.
V dôsledku ruskej invázie bude podľa OCHA v roku 2024 potrebovať humanitárnu pomoc vyše 14,6 milióna ľudí - približne 40 percent ukrajinskej populácie.
Úrad OSN dodal, že vyše 3,3 milióna ľudí žije v oblasti bojov na východe a juhu krajiny vrátane území okupovaných Ruskom, prístup ku ktorým je výrazne sťažený.
V rámci apelu OCHA žiada 3,1 miliardy dolárov pre vyše osem miliónov ľudí, ktorí nutne potrebujú humanitárnu pomoc v tomto roku, a ďalších 1,1 miliardy na podporu viac ako dvoch miliónov ukrajinských utečencov a ich hostiteľské komunity.
Ruská invázia prinútila 6,3 milióna Ukrajincov utiecť z ich vlasti. Podľa OCHA sú na Ukrajine vnútorne vysídlené štyri milióny ľudí vrátane jedného milióna detí.
"Hostiteľské krajiny (utečencom) naďalej poskytujú ochranu a začleňujú ich do spoločnosti, ale mnohí zraniteľní utečenci stále potrebujú pomoc. Nemali by sa cítiť nútení vrátiť sa, pretože v exile nedokážu vyžiť," poznamenal Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.
Rusko v posledných týždňoch zintenzívnilo útoky a nálety na Ukrajinu, začalo výraznejšie zbrojiť a dlhej vojne prispôsobilo aj svoju ekonomiku.
"Nedávna vlna útokov zdôrazňuje ničivé civilné náklady vojny, zatiaľ čo krutá zima zvyšuje naliehavú potrebu humanitárnej pomoci, ktorá zachraňuje životy," uviedla OSN.
Ruská invázia vo februári 2022 predstavovala najmasovejšiu inváziu do európskej krajiny od druhej svetovej vojny a zároveň vyústila v najväčšiu utečeneckú krízu, ktorej kontinent od svetového konfliktu čelil.
"Státisíce detí žijú v komunitách na frontovej línii vojny, sú vystrašené, traumatizované a zbavené svojich základných potrieb. Už len táto skutočnosť by nás mala prinútiť urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme na Ukrajinu priniesli viac humanitárnej pomoci," uviedol v pondelok generálny tajomník Úradu OSN pre humanitárne záležitosti (OCHA) Martin Griffiths.
V dôsledku ruskej invázie bude podľa OCHA v roku 2024 potrebovať humanitárnu pomoc vyše 14,6 milióna ľudí - približne 40 percent ukrajinskej populácie.
Úrad OSN dodal, že vyše 3,3 milióna ľudí žije v oblasti bojov na východe a juhu krajiny vrátane území okupovaných Ruskom, prístup ku ktorým je výrazne sťažený.
V rámci apelu OCHA žiada 3,1 miliardy dolárov pre vyše osem miliónov ľudí, ktorí nutne potrebujú humanitárnu pomoc v tomto roku, a ďalších 1,1 miliardy na podporu viac ako dvoch miliónov ukrajinských utečencov a ich hostiteľské komunity.
Ruská invázia prinútila 6,3 milióna Ukrajincov utiecť z ich vlasti. Podľa OCHA sú na Ukrajine vnútorne vysídlené štyri milióny ľudí vrátane jedného milióna detí.
"Hostiteľské krajiny (utečencom) naďalej poskytujú ochranu a začleňujú ich do spoločnosti, ale mnohí zraniteľní utečenci stále potrebujú pomoc. Nemali by sa cítiť nútení vrátiť sa, pretože v exile nedokážu vyžiť," poznamenal Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.