Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V parížskej dohode z roku 2015 sa štáty zaviazali obmedziť globálne otepľovanie na 1,5–2 °C. Súčasné záväzky do roku 2030 však znamenajú, že by došlo k otepleniu až o 2,4 °C.
Autor TASR
Glasgow 10. novembra (TASR) - Klimatická agentúra Organizácie Spojených národov zverejnila v stredu prvý návrh konečnej dohody, ktorá má byť uzavretá po ukončení klimatického summitu OSN (COP26) v škótskom Glasgowe. Jednotlivé štáty majú podľa tohto dokumentu do konca roku 2022 posilniť svoje klimatické plány a zamerať sa na ukončenie využívania uhlia a fosílnych palív. Informovala o tom agentúra Reuters.
V predmetnom sedemstranovom dokumente Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) je krajinám adresovaná výzva, aby svoje národné príspevky v klimatickej oblasti nanovo zhodnotili a posilnili smerom k roku 2030. Takáto metodika je totiž potrebná na to, aby sa do konca 2022 podarilo dosiahnuť teplotné ciele, ktoré vytýčila parížska klimatická dohoda.
V parížskej dohode z roku 2015 sa štáty zaviazali obmedziť globálne otepľovanie na 1,5–2 °C. Súčasné záväzky do roku 2030 však znamenajú, že by došlo k otepleniu až o 2,4 °C. Svet sa už v súčasnosti oteplil o 1,1 °C v porovnaní s obdobím spred priemyselnej revolúcie, píše sa so znepokojením v dokumente.
V návrhu sa tiež píše, že parížska dohoda krajinám umožňuje kedykoľvek predložiť nové a ambicióznejšie prísľuby na ochranu klímy. Po prvý raz tiež vyzýva krajiny, aby zrýchlili postupné obmedzenie využívania energie z uhlia a tiež zrušili dotácie na fosílne palivá.
Ako píše britská stanica BBC, návrh sa zameriava na adaptáciu – pomoc krajinám vyrovnať sa s dosahmi klimatickej zmeny – a na financie. Tie sú kontroverznou otázkou, keďže chudobnejšie štáty vinia tie bohatšie, že nevykladajú dostatočné finančné prostriedky. Návrh "s ľútosťou" konštatuje, že bohaté štáty zlyhali, čo sa týka prísľubu poskytnúť do roku 2020 sto miliárd dolárov ročne na pomoc chudobných štátom v boji proti globálnemu otepľovaniu.
Klimatický summit OSN (COP26) v Glasgowe sa koná od 31. októbra a potrvá do piatka 12. novembra. Diplomati z takmer 200 krajín chcú následne podpísať finálnu dohodu. Táto konferencia je považovaná za kľúčovú, lebo má stanoviť nové globálne ciele pre znižovanie emisií a obmedzenie tempa globálneho otepľovania. Krajiny by sa tak mohli zaviazať k dôraznejším cieľom, ktoré sú podľa vedcov nevyhnutné na odvrátenie katastrofálnej úrovne otepľovania.
V predmetnom sedemstranovom dokumente Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) je krajinám adresovaná výzva, aby svoje národné príspevky v klimatickej oblasti nanovo zhodnotili a posilnili smerom k roku 2030. Takáto metodika je totiž potrebná na to, aby sa do konca 2022 podarilo dosiahnuť teplotné ciele, ktoré vytýčila parížska klimatická dohoda.
V parížskej dohode z roku 2015 sa štáty zaviazali obmedziť globálne otepľovanie na 1,5–2 °C. Súčasné záväzky do roku 2030 však znamenajú, že by došlo k otepleniu až o 2,4 °C. Svet sa už v súčasnosti oteplil o 1,1 °C v porovnaní s obdobím spred priemyselnej revolúcie, píše sa so znepokojením v dokumente.
V návrhu sa tiež píše, že parížska dohoda krajinám umožňuje kedykoľvek predložiť nové a ambicióznejšie prísľuby na ochranu klímy. Po prvý raz tiež vyzýva krajiny, aby zrýchlili postupné obmedzenie využívania energie z uhlia a tiež zrušili dotácie na fosílne palivá.
Ako píše britská stanica BBC, návrh sa zameriava na adaptáciu – pomoc krajinám vyrovnať sa s dosahmi klimatickej zmeny – a na financie. Tie sú kontroverznou otázkou, keďže chudobnejšie štáty vinia tie bohatšie, že nevykladajú dostatočné finančné prostriedky. Návrh "s ľútosťou" konštatuje, že bohaté štáty zlyhali, čo sa týka prísľubu poskytnúť do roku 2020 sto miliárd dolárov ročne na pomoc chudobných štátom v boji proti globálnemu otepľovaniu.
Klimatický summit OSN (COP26) v Glasgowe sa koná od 31. októbra a potrvá do piatka 12. novembra. Diplomati z takmer 200 krajín chcú následne podpísať finálnu dohodu. Táto konferencia je považovaná za kľúčovú, lebo má stanoviť nové globálne ciele pre znižovanie emisií a obmedzenie tempa globálneho otepľovania. Krajiny by sa tak mohli zaviazať k dôraznejším cieľom, ktoré sú podľa vedcov nevyhnutné na odvrátenie katastrofálnej úrovne otepľovania.
