Frankfurt nad Mohanom/Bratislava 23. marca (TASR) - Nemecký filozof, psychoanalytik Erich Fromm nadviazal na odkaz Sigmunda Freuda. Jeho práce z oblasti psychoanalýzy, psychológie náboženstva či kritické eseje o charaktere a vývoji spoločnosti ho zaradili medzi významných mysliteľov 20. storočia. V pondelok 23. marca uplynie od jeho narodenia 120 rokov.

Podľa Fromma nemá život sám o sebe nejaký veľký zmysel, okrem toho, ktorým ho naplní človek samotný. V duchu tohto svojho poznania sa snažil aj sám žiť a konať. Pomáhal chorým a súčasne písal knihy o neľahkom údele človeka. Viaceré z nich zaznamenali úspech už počas jeho života a vydávajú sa dodnes.

Erich Fromm sa narodil 23. marca 1900 vo Frankfurte nad Mohanom ako jediné dieťa obchodníka s vínom Naphtali Fromma. Z rodiny pochádzalo niekoľko známych židovských rabínov, čo malo predznamenať aj život či kariéru mladého Ericha Fromma. Pôvodne sa aj on mal stať rabínom, ale po maturite začal študovať právo na univerzite v rodnom meste.

Po dvoch rokoch odišiel na univerzitu do Heidelbergu a k právu si pribral psychológiu, filozofiu a sociológiu. Štúdium ukončil obhajobou dizertačnej práce: Židovský zákon. Príspevok k sociológii židovskej diaspóry.

V roku 1926 sa Fromm oženil s psychoanalytičkou Friedou Reichmannovou a rozišiel sa s ortodoxným židovstvom. V Mníchove začal študovať aj psychiatriu. Po návrate do Frankfurtu založil spoločne s niekoľkými kolegami v rodnom meste Juhonemecký inštitút psychoanalýzy. Štúdium psychoanalýzy ukončil v roku 1929 v Psychoanalytickom ústave v Berlíne, kde si otvoril aj vlastnú prax.

Medzi jeho klientov patrili mnohí Američania žijúci v Berlíne, tak sa naučil po anglicky. Znalosť angličtiny mu neskôr prišla vhod, pretože po nástupe nacistov k moci emigroval do USA. V New Yorku pracoval ako psychoanalytik, popritom prednášal na tamojšej Kolumbijskej univerzite. V roku 1940 získal americké štátne občianstvo.

V USA mu v roku 1941 vyšla aj jedna z jeho slávnych kníh s názvom Strach zo slobody. Z Fromma sa stal reprezentant tzv. novej psychoanalýzy. Tento myšlienkový prúd sa rozišiel s pôvodným učením Sigmunda Freuda - kládol dôraz nielen na fyziologické inštinkty a potreby ako zdroj správania človeka a zmien v spoločnosti. V roku 1941 získal Fromm profesúru na univerzite vo Vermonte. O tri roky neskôr sa druhýkrát oženil s Hennou Gurlandovou.

Spojené štáty opustil v roku 1949 a presťahoval sa do Mexika. Pracoval ako psychoanalytik a učil na univerzite v Mexiko City. Po smrti manželky Henny Gurlandovej sa v roku 1952 oženil s Annis Freemannovou.

V roku 1956 vyšlo jeho najznámejšie dielo Umenie milovať. V celosvetovom bestselleri sa zaoberal jednou zo základných ľudských daností - schopnosťou milovať. Fromm si však uvedomoval, že človek dokáže nielen milovať, ale aj nenávidieť a ničiť. Tejto druhej ľudskej danosti venoval neskôr napríklad knihu Ľudské srdce (1964).

K americkému mierovému hnutiu sa pripojil v roku 1957 a do konca svojho života rozhodne vystupoval proti atómovému zbrojeniu. V roku 1963 založil Mexický psychoanalytický inštitút a o dva roky neskôr sa autorsky podieľal na knihe Humanistický socializmus, do ktorej prispeli aj známi európski myslitelia ako Herbert Marcuse či Ernst Bloch.

Nielen v tejto knihe, ale aj v iných, ako napríklad Obraz človeka u Marxa (1961) naznačil, že mu nie je cudzí marxizmus, ktorý však chápal skôr z humanistického hľadiska hľadania rovnosti medzi ľuďmi. Fromm kritizoval spoločnosť založenú na často neľútostnom trhovom hospodárstve, na manipulácii pomocou reklamy a orientácii na konzumný spôsob života. Na druhej strane však odmietal striktné materialistické či lenisko-stalinistické interpretácie filozofického odkazu Karla Marxa. Základom jeho chápania humanity sa stali aj budhizmus a zen-budhizmus.

Medzi ďalšie Frommove svetoznáme diela patrí napríklad aj Budete ako bohovia (1966), Sny a mýty (1970), alebo Mať či byť? (1976).

Erich Fromm zomrel po štvrtom infarkte päť dní pred svojimi 80 narodeninami 18. marca 1980 vo švajčiarskom Muralte, kam sa presťahoval v roku 1974.