
Inicioval vznik niekoľkých škôl. Vo Viedni založil v roku 1623 Pazmáneum, seminár s internátom, ktorý slúžil chudobným študentom z Uhorska študujúcim na Viedenskej univerzite.
„Pázmány zanechal rozsiahlu literárnu tvorbu, ktorú pokladal predovšetkým za službu katolíckej cirkvi. Jeho diela sa však stali nositeľmi univerzálnych národných hodnôt," uvádza o duchovnom portál madari.sk. Veľkú časť života Pázmaň strávil aj na Slovensku, pričom sa zaslúžil o rozvoj Bratislavy a Trnavy.
Peter Pázmaň sa narodil 4. októbra 1570 v rodine kalvínskeho sedmohradského šľachtica vo Veľkom Varadíne (dnes Oradea v Rumunsku). Spočiatku bol vychovávaný ako kalvín, no keď mu ako desaťročnému zomrela matka, otec sa druhýkrát oženil s katolíčkou. V roku 1583 začal Pázmaň študovať na jezuitskom kolégiu v Cluji a zrejme pod vplyvom školy aj nevlastnej matky konvertoval na katolícku vieru.
Rozhodol sa pre duchovné povolanie a v roku 1587 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Rok na to odišiel do Krakova, kde absolvoval noviciát, od roku 1589 študoval filozofiu vo viedenskom jezuitskom konvikte. V roku 1593 začal študovať teológiu v Ríme na známej škole Collegio Romano, ktorú založil sv. Ignác z Loyoly v roku 1551. Pázmaň tu študoval pod vedením slávneho svätca Roberta Bellarmina, ktorý ho aj vysvätil za kňaza.
V roku 1597 dosiahol Peter Pázmaň doktorát z teológie a rok slúžil na jezuitskom kolégiu v rakúskom Grazi. Potom prednášal filozofiu, prírodné vedy, logiku a morálku na tunajšej čerstvo založenej univerzite. V roku 1601 sa vrátil na príkaz predstavených do Uhorska a pôsobil na jezuitskej škole v Šali, neskôr opäť v Grazi.
Po dokončení formácie v roku 1607 sa stal jeho pôsobiskom dvor ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča v Trnave. Pázmaň sa stal jeho poradcom. Obaja mali podobný životný príbeh: Forgáč, ktorý pochádzal zo Sklených Teplíc takisto počas svojho života konvertoval ku katolicizmu a pôsobil ako biskup v Cluji. Je pravdepodobné, že sa už v minulosti poznali.
V roku 1613 vydal Pázmaň v Bratislave za účelom obrátenia protestantov svoje hlavné dielo: Hodegus – Sprievodca k Božej pravde. Išlo o vyše tisíc strán textu plného polemík a dišputácií s Lutherom, Kalvínon a ich uhorskými nasledovníkmi. Pázmaň sa snažil na stranu rímskych katolíkov získať späť predovšetkým aristokraciu, predpokladajúc, že rody ako Esterháziovci, Turzovci, Forgáčovci budú príkladom pre nižšiu šľachtu.
V roku 1616 sa Pázmaň stal turčianskym prepoštom. Bol uvoľnený z jezuitského rádu a vstúpil do rádu Somascanských bratov. Po smrti Františka Forgáča sa stal Pázmaň arcibiskupom, prímasom Uhorska. Osobne korunoval 1. júla 1618 v Bratislave nového cisára Ferdinanda II., s ktorým úzko spolupracoval.
Inicioval vznik niekoľkých škôl. Vo Viedni založil v roku 1623 Pazmáneum, seminár s internátom, ktorý slúžil chudobným študentom z Uhorska študujúcim na Viedenskej univerzite. V Bratislave založil Collegium Posoniense, ktoré ako Kráľovské katolícke gymnázium fungovalo do roku 1918, keď bolo poštátnené.
Napokon otvoril 13. novembra 1635 univerzitu v Trnave. Prvú prednášku na univerzite predniesol dekan filozofickej fakulty, Slovák Martin Palkovič, rodák z Chtelnice. Vyučovanie tu prebiehalo spočiatku na dvoch fakultách: filozofickej (vtedy sa nazývala artistická) a teologickej.
V roku 1667 pribudla právnická fakulta. O viac než sto rokov neskôr, v roku 1770 sa začalo učiť aj na lekárskej fakulte. Univerzita fungovala do roku 1777, kedy bola v súvislosti so školskými reformami premiestnená do Budína.
Peter Pázmaň zomrel 19. marca 1637 v Bratislave. Pochovaný je v Dóme sv. Martina. Bol mecénom mesta Trnava. S jeho menom sa spája výstavba viacerých sakrálnych aj svetských stavieb aj na území Slovenska. V roku 1637, teda už po jeho smrti, bol vysvätený Kostol sv. Jána Krstiteľa (nazývaný aj univerzitný kostol) v Trnave, postavený práve z jeho iniciatívy.