Vedci dospeli k záveru, že najmä juhovýchodná oblasť Amazónie sa zmenila zo "špongie" oxidu uhličitého na zdroj tohto skleníkového plynu.
Autor TASR
Brazília 15. júla (TASR) - Veľké časti amazonského pralesa začali v dôsledku klimatických zmien a odlesňovania vylučovať viac oxidu uhličitého, než dokážu absorbovať. Informoval o tom vedecký časopis Nature.
Ako píše agentúra AFP, vedci po otestovaní stoviek vzoriek vzduchu odobratých za posledných desať rokov dospeli k záveru, že najmä juhovýchodná oblasť Amazónie sa zmenila zo "špongie" oxidu uhličitého na zdroj tohto skleníkového plynu.
Rastliny a pôda absorbovali za ostatných 50 rokov viac než štvrtinu emisií CO2, pripomína AFP. V Amazonskej nížine sa nachádza približne polovica všetkých tropických pralesov, ktoré dokážu emisie absorbovať a zadržiavať efektívnejšie ako akákoľvek iná vegetácia.
Za premenu východnej Amazónie z lapača CO2 na jeho zdroj môže podľa autorov štúdie viacero faktorov.
"Odlesňovanie a degradácia lesov znižujú schopnosť Amazónie pôsobiť ako zachytávač uhlíka," poznamenali autori. Od roku 1970 sa amazonský prales zmenšil o 17 percent, pričom ho väčšinou nahradila poľnohospodárska pôda.
Lesy sa spravidla ničia ohňom, čo samo o sebe uvoľňuje obrovské množstvo CO2 a zároveň znižuje počet rastlín, ktoré ho absorbujú.
Ďalší dôležitý faktor je samotné globálne otepľovanie. Priemerná teplota v obdobiach sucha je v Amazónii o tri stupne Celzia vyššia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, čo je trikrát viac, než je globálny priemer.
Za obzvlášť rýchly nárast teplôt môžu byť zodpovedné práve odlesňovanie a degradácia lesov. Autori štúdie dospeli k záveru, že častejší výskyt požiarov, fyziologický stres a rozklad stromov súvisia so zvyšujúcou sa mierou straty oxidu uhličitého z regionálnych ekosystémov.
Pokračujúce globálne otepľovanie môže tropické pralesy juhoamerického kontinentu zmeniť na suchú savanu, vyplýva z nedávnych štúdií. To by malo devastujúce následky pre tento región, známy pre svoju bohatú biodiverzitu, ako aj pre celý svet, píše AFP.
Ako píše agentúra AFP, vedci po otestovaní stoviek vzoriek vzduchu odobratých za posledných desať rokov dospeli k záveru, že najmä juhovýchodná oblasť Amazónie sa zmenila zo "špongie" oxidu uhličitého na zdroj tohto skleníkového plynu.
Rastliny a pôda absorbovali za ostatných 50 rokov viac než štvrtinu emisií CO2, pripomína AFP. V Amazonskej nížine sa nachádza približne polovica všetkých tropických pralesov, ktoré dokážu emisie absorbovať a zadržiavať efektívnejšie ako akákoľvek iná vegetácia.
Za premenu východnej Amazónie z lapača CO2 na jeho zdroj môže podľa autorov štúdie viacero faktorov.
"Odlesňovanie a degradácia lesov znižujú schopnosť Amazónie pôsobiť ako zachytávač uhlíka," poznamenali autori. Od roku 1970 sa amazonský prales zmenšil o 17 percent, pričom ho väčšinou nahradila poľnohospodárska pôda.
Lesy sa spravidla ničia ohňom, čo samo o sebe uvoľňuje obrovské množstvo CO2 a zároveň znižuje počet rastlín, ktoré ho absorbujú.
Ďalší dôležitý faktor je samotné globálne otepľovanie. Priemerná teplota v obdobiach sucha je v Amazónii o tri stupne Celzia vyššia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, čo je trikrát viac, než je globálny priemer.
Za obzvlášť rýchly nárast teplôt môžu byť zodpovedné práve odlesňovanie a degradácia lesov. Autori štúdie dospeli k záveru, že častejší výskyt požiarov, fyziologický stres a rozklad stromov súvisia so zvyšujúcou sa mierou straty oxidu uhličitého z regionálnych ekosystémov.
Pokračujúce globálne otepľovanie môže tropické pralesy juhoamerického kontinentu zmeniť na suchú savanu, vyplýva z nedávnych štúdií. To by malo devastujúce následky pre tento región, známy pre svoju bohatú biodiverzitu, ako aj pre celý svet, píše AFP.