Na otvorení ambasády, ktoré sa uskutoční o 15.00 h SELČ, sa zúčastní približne 800 ľudí vrátane Trumpovho poradcu Jareda Kushnera a dcéry Ivanky Trumpovej.
Autor TASR
,aktualizované Jeruzalem 14. mája (TASR) - Veľvyslanectvo Spojených štátov sa v pondelok oficiálne presunie z Tel Avivu do Jeruzalema. Uznanie Jeruzalema za hlavné mesto Izraela americkým prezidentom Donaldom Trumpom bude korunované slávnostnou ceremóniou, informuje agentúra DPA
Na otvorení ambasády, ktoré sa uskutoční o 15.00 h SELČ, sa zúčastní približne 800 ľudí vrátane Trumpovho poradcu Jareda Kushnera a dcéry Ivanky Trumpovej.
Palestínčania na pondelok - naopak - naplánovali pochod v Predjordánsku a v pásme Gazy na protest proti presunutiu ambasády, ktoré sa symbolicky koná v Deň Jeruzalema. Dňom Jeruzalema si Izrael pripomína výročie obsadenia východnej časti mesta armádou židovského štátu počas blízkovýchodnej vojny v roku 1967. Medzinárodné spoločenstvo však doposiaľ tento krok neuznalo a Palestínčania chcú, aby sa východný Jeruzalem stal hlavným mestom ich budúceho štátu.
Izraelská vláda ocenila Trumpovo vyhlásenie Jeruzalema za hlavné mesto Izraela s tým, že americký prezident uznal historické židovské spojenie so svätým mestom. Palestínska samospráva bola - naopak - pobúrená.
USA desaťročia nezaujali postoj k Jeruzalemu v nádeji, že izraelsko-palestínske územné nároky budú vyriešené počas mierových rokovaní, pripomína DPA. Trumpova administratíva uviedla, že deklarácia Jeruzalema neurčuje "špecifickú hranicu" pre suverenitu Izraela nad Jeruzalemom. Palestínčania však v tomto kroku vidia súhlas s izraelskou kontrolou nad celým mestom.
Budova veľvyslanectva je súčasťou areálu amerického konzulátu v Jeruzaleme. Slúžiť bude ako dočasné sídlo amerického veľvyslanca v Izraeli Davida Friedmana a niekoľkých diplomatov dovtedy, kým USA nevybudujú stále sídlo ambasády. Tento proces podľa očakávania potrvá niekoľko rokov.
Predseda iránskeho parlamentu Alí Larídžání v pondelok varoval, že presťahovanie veľvyslanectva USA z Tel Avivu do Jeruzalema vyvolá napätie na Blízkom východe.
"Ich kroky ohľadom presťahovania ambasády z Tel Avivu do Jeruzalema a iránskeho jadrového programu určite neostanú bez odozvy. Takýto druh akcií vyvolá napätie v regióne a vo svete," vyhlásil Larídžání podľa iránskej polooficiálnej tlačovej agentúry ISNA.
Vyzval tiež moslimské krajiny, aby prijali závažnejšie opatrenia v reakcii na "zlé a nerozumné rozhodnutie" amerického prezidenta Donalda Trumpa presťahovať veľvyslanectvo do Jeruzalema.
Larídžání sa takto vyjadril takmer týždeň po tom, ako Trump rozhodol o odstúpení USA od jadrovej dohody, ktorú uzavreli svetové mocnosti s Iránom v roku 2015, pripomína agentúra AP.
Česko nevidí dôvod na to, aby sa Európska únia znovu vyjadrovala k štatútu Jeruzalema. V reakcii na medializované informácie, že ČR zablokovala spoločné vyhlásenie krajín EÚ, ktoré malo byť kritické k nadchádzajúcemu sťahovaniu amerického veľvyslanectva do Jeruzalema, to v pondelok pre TASR uviedla hovorkyňa českého ministerstva zahraničných vecí Michaela Lagronová.
"Európska rada mala na úrovni šéfov vlád rozsiahlu diskusiu k pozícii EÚ voči Jeruzalemu vlani v decembri. Pozícia bola jasne formulovaná prostredníctvom záverov Európskej rady. ČR nevidí dôvod, prečo by sa EÚ mala v súčasnosti opätovne vyjadrovať na túto tému," spresnila hovorkyňa českého rezortu diplomacie.
Medzi krajinami Únie, ktoré mali spoločné kritické vyhlásenie zablokovať, boli podľa sobotňajších informácií českých médií i Maďarsko a Rumunsko.
Svoje veľvyslanectvo Spojené štáty z Tel Avivu do Jeruzalema presunú v pondelok popoludní. Stane sa tak na základe rozhodnutia prezidenta Donalda Trumpa, ktorý koncom vlaňajška uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela. Brusel však s presunutím veľvyslanectva USA nesúhlasí.
Český prezident Miloš Zeman pritom koncom apríla naznačil, že ČR presunie v máji svoj honorárny konzulát v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema.
Postavenie Jeruzalema - mesta posvätného pre moslimov, kresťanov i židov - je jedným z hlavných problémov izraelsko-palestínskeho konfliktu. Izrael ho pokladá za svoje hlavné mesto, ale medzinárodné spoločenstvo zastáva názor, že štatút mesta sa musí určiť na mierových rozhovoroch.
Palestínčania žiadajú, aby bol ich hlavným mestom východný Jeruzalem, obsadený Izraelom v roku 1967.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Bogdanov v pondelok kritizoval rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa presťahovať veľvyslanectvo USA z Tel Avivu do Jeruzalema ako "krátkozraké". Podľa neho to len vyvolá ďalšie napätie medzi Izraelom a Palestínčanmi.
Bogdanov v rozhovore pre agentúru Interfax uviedol, že toto rozhodnutie "ide proti postoju väčšiny medzinárodného spoločenstva". Obvinil USA z "ostrej eskalácie okolo Gazy" a povedal, že presťahovanie americkej ambasády "by mohlo vyvolať potýčky veľkého rozsahu medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi a spôsobiť čoraz vyšší počet obetí".
Rozhodnutie presťahovať veľvyslanectvo USA do Jeruzalema kritizovala v pondelok podľa agentúry AP aj Liga arabských štátov (LAŠ). Organizácia sídliaca v egyptskej Káhire vyzvala medzinárodné spoločenstvo na vyjadrenie nesúhlasu s týmto "nespravodlivým rozhodnutím" a pretrvávajúcou "izraelskou okupáciou" mesta. Tento krok nazvala "nehoráznym útokom na city Arabov a moslimov" a "vážnym porušením zásad medzinárodného práva", ktoré destabilizuje región.
Británia v pondelok potvrdila, že nemá v pláne presunúť svoje veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema. Informovala o tom na svojej webovej stránke spravodajská televízia Sky News s odvolaním sa vyhlásenie hovorcu britskej premiérky Theresy Mayovej.
"Premiérka v decembri vyhlásila, že nesúhlasí s rozhodnutím Spojených štátov presunúť svoje veľvyslanectvo do Jeruzalema, skôr ako bude dohodnutý jeho štatút. Britské veľvyslanectvo má sídlo v Tel Avive a my ho presunúť neplánujeme," uviedol Mayovej hovorca.
Svoje veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema už presunula aj Guatemala, ešte ho však oficiálne neotvorila. Zámer presunúť ambasádu do Jeruzalema oznámil 7. mája aj Paraguaj.
Na otvorení ambasády, ktoré sa uskutoční o 15.00 h SELČ, sa zúčastní približne 800 ľudí vrátane Trumpovho poradcu Jareda Kushnera a dcéry Ivanky Trumpovej.
Palestínčania na pondelok - naopak - naplánovali pochod v Predjordánsku a v pásme Gazy na protest proti presunutiu ambasády, ktoré sa symbolicky koná v Deň Jeruzalema. Dňom Jeruzalema si Izrael pripomína výročie obsadenia východnej časti mesta armádou židovského štátu počas blízkovýchodnej vojny v roku 1967. Medzinárodné spoločenstvo však doposiaľ tento krok neuznalo a Palestínčania chcú, aby sa východný Jeruzalem stal hlavným mestom ich budúceho štátu.
Izraelská vláda ocenila Trumpovo vyhlásenie Jeruzalema za hlavné mesto Izraela s tým, že americký prezident uznal historické židovské spojenie so svätým mestom. Palestínska samospráva bola - naopak - pobúrená.
USA desaťročia nezaujali postoj k Jeruzalemu v nádeji, že izraelsko-palestínske územné nároky budú vyriešené počas mierových rokovaní, pripomína DPA. Trumpova administratíva uviedla, že deklarácia Jeruzalema neurčuje "špecifickú hranicu" pre suverenitu Izraela nad Jeruzalemom. Palestínčania však v tomto kroku vidia súhlas s izraelskou kontrolou nad celým mestom.
Budova veľvyslanectva je súčasťou areálu amerického konzulátu v Jeruzaleme. Slúžiť bude ako dočasné sídlo amerického veľvyslanca v Izraeli Davida Friedmana a niekoľkých diplomatov dovtedy, kým USA nevybudujú stále sídlo ambasády. Tento proces podľa očakávania potrvá niekoľko rokov.
Larídžání: Presťahovanie ambasády USA do Jeruzalema vyvolá napätie
Predseda iránskeho parlamentu Alí Larídžání v pondelok varoval, že presťahovanie veľvyslanectva USA z Tel Avivu do Jeruzalema vyvolá napätie na Blízkom východe.
"Ich kroky ohľadom presťahovania ambasády z Tel Avivu do Jeruzalema a iránskeho jadrového programu určite neostanú bez odozvy. Takýto druh akcií vyvolá napätie v regióne a vo svete," vyhlásil Larídžání podľa iránskej polooficiálnej tlačovej agentúry ISNA.
Vyzval tiež moslimské krajiny, aby prijali závažnejšie opatrenia v reakcii na "zlé a nerozumné rozhodnutie" amerického prezidenta Donalda Trumpa presťahovať veľvyslanectvo do Jeruzalema.
Larídžání sa takto vyjadril takmer týždeň po tom, ako Trump rozhodol o odstúpení USA od jadrovej dohody, ktorú uzavreli svetové mocnosti s Iránom v roku 2015, pripomína agentúra AP.
Český rezort zahraničia: Pozícia EÚ voči Jeruzalemu je jasná
Česko nevidí dôvod na to, aby sa Európska únia znovu vyjadrovala k štatútu Jeruzalema. V reakcii na medializované informácie, že ČR zablokovala spoločné vyhlásenie krajín EÚ, ktoré malo byť kritické k nadchádzajúcemu sťahovaniu amerického veľvyslanectva do Jeruzalema, to v pondelok pre TASR uviedla hovorkyňa českého ministerstva zahraničných vecí Michaela Lagronová.
"Európska rada mala na úrovni šéfov vlád rozsiahlu diskusiu k pozícii EÚ voči Jeruzalemu vlani v decembri. Pozícia bola jasne formulovaná prostredníctvom záverov Európskej rady. ČR nevidí dôvod, prečo by sa EÚ mala v súčasnosti opätovne vyjadrovať na túto tému," spresnila hovorkyňa českého rezortu diplomacie.
Medzi krajinami Únie, ktoré mali spoločné kritické vyhlásenie zablokovať, boli podľa sobotňajších informácií českých médií i Maďarsko a Rumunsko.
Svoje veľvyslanectvo Spojené štáty z Tel Avivu do Jeruzalema presunú v pondelok popoludní. Stane sa tak na základe rozhodnutia prezidenta Donalda Trumpa, ktorý koncom vlaňajška uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela. Brusel však s presunutím veľvyslanectva USA nesúhlasí.
Český prezident Miloš Zeman pritom koncom apríla naznačil, že ČR presunie v máji svoj honorárny konzulát v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema.
Postavenie Jeruzalema - mesta posvätného pre moslimov, kresťanov i židov - je jedným z hlavných problémov izraelsko-palestínskeho konfliktu. Izrael ho pokladá za svoje hlavné mesto, ale medzinárodné spoločenstvo zastáva názor, že štatút mesta sa musí určiť na mierových rozhovoroch.
Palestínčania žiadajú, aby bol ich hlavným mestom východný Jeruzalem, obsadený Izraelom v roku 1967.
Rusko kritizuje presťahovanie ambasády USA do Jeruzalema
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Bogdanov v pondelok kritizoval rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa presťahovať veľvyslanectvo USA z Tel Avivu do Jeruzalema ako "krátkozraké". Podľa neho to len vyvolá ďalšie napätie medzi Izraelom a Palestínčanmi.
Bogdanov v rozhovore pre agentúru Interfax uviedol, že toto rozhodnutie "ide proti postoju väčšiny medzinárodného spoločenstva". Obvinil USA z "ostrej eskalácie okolo Gazy" a povedal, že presťahovanie americkej ambasády "by mohlo vyvolať potýčky veľkého rozsahu medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi a spôsobiť čoraz vyšší počet obetí".
Rozhodnutie presťahovať veľvyslanectvo USA do Jeruzalema kritizovala v pondelok podľa agentúry AP aj Liga arabských štátov (LAŠ). Organizácia sídliaca v egyptskej Káhire vyzvala medzinárodné spoločenstvo na vyjadrenie nesúhlasu s týmto "nespravodlivým rozhodnutím" a pretrvávajúcou "izraelskou okupáciou" mesta. Tento krok nazvala "nehoráznym útokom na city Arabov a moslimov" a "vážnym porušením zásad medzinárodného práva", ktoré destabilizuje región.
Británia svoje veľvyslanectvo do Jeruzalema nepresunie
Británia v pondelok potvrdila, že nemá v pláne presunúť svoje veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema. Informovala o tom na svojej webovej stránke spravodajská televízia Sky News s odvolaním sa vyhlásenie hovorcu britskej premiérky Theresy Mayovej.
"Premiérka v decembri vyhlásila, že nesúhlasí s rozhodnutím Spojených štátov presunúť svoje veľvyslanectvo do Jeruzalema, skôr ako bude dohodnutý jeho štatút. Britské veľvyslanectvo má sídlo v Tel Avive a my ho presunúť neplánujeme," uviedol Mayovej hovorca.
Svoje veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema už presunula aj Guatemala, ešte ho však oficiálne neotvorila. Zámer presunúť ambasádu do Jeruzalema oznámil 7. mája aj Paraguaj.