Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Český prezident Petr Pavel absolvoval telefonický rozhovor s Cchaj krátko po svojom víťazstve v januárových prezidentských voľbách.
Autor TASR
Viedeň 2. júna (TASR) - Český prezident Petr Pavel sa na okraj bližšie neuvedeného medzinárodného podujatia stretne s taiwanskou prezidentkou Cchaj Jing-wen. Avizoval to sám Pavel bez ďalších podrobností počas štvrtkovej prednášky na vojenskej akadémii vo Viedni. Informuje o tom TASR na základe piatkovej správy agentúry APA.
Pavel absolvoval telefonický rozhovor s Cchaj krátko po svojom víťazstve v januárových prezidentských voľbách. "Nevolal som ja jej, ale ona mne," poznamenal. Podľa vlastných slov nevidí v stretnutí s Cchaj "žiaden problém".
APA pripomenula, že predstavitelia väčšiny štátov sveta sa vyhýbajú oficiálnym stretnutiam s vysokými taiwanskými predstaviteľmi, keďže Čína považuje ostrov za súčasť svojho územia a na takéto kontakty reaguje ako na provokáciu. Odsúdila aj spomínaný telefonát ako "vážne zasahovanie do vnútorných záležitostí Číny".
Ako ďalej uviedol Pavel v prednáške na vojenskej akadémii vo Viedni, Čína sa v budúcnosti stane oveľa väčšou výzvou než Rusko. Podľa neho to nie je žiadna "usmievajúca sa panda s hebkou srsťou" a takisto to "nie je priateľský štát". Upozornil, že Čína sa usiluje o svetovú dominanciu a zároveň výrazne zbrojí. Podľa Pavla sa pripravuje na prevzatie Taiwanu a medzitým sa ho snaží medzinárodne izolovať.
Európu Pavel vyzval, aby sa v zahraničných vzťahoch správala pragmatickejšie a nekládla latku príliš vysoko. Mala by byť ochotná načúvať východoázijským, africkým či tichomorským partnerom. Varoval však, že Rusko nie je partnerom pre Európu, ktorá dlho prehliadala, ako sa táto krajina pod vedením Vladimira Putina zmenila.
V oblasti obrany by sa Európa nemala "večne" spoliehať na Spojené štáty, od ktorých podľa neho v súčasnosti závisí každá väčšia vojenská operácia z hľadiska kapacít, logistiky, stratégie aj informácií. Upozornil, že Washington sa v istom okamihu môže rozhodnúť presmerovať svoju pozornosť na Čínu a južné Tichomorie.
Európa by preto mala byť schopná sama sa brániť, avšak v rámci NATO. Európska armáda by len budovala paralelné štruktúry k NATO, pričom už teraz väčšina štátov EÚ je zároveň členom Aliancie alebo jej partnerských programov. Takáto duplicita by Úniu vojensky príliš neposilnila, avšak zároveň by oslabila NATO. "To je presne to, čo by privítal Vladimir Putin," dodal Pavel.
Pavel absolvoval telefonický rozhovor s Cchaj krátko po svojom víťazstve v januárových prezidentských voľbách. "Nevolal som ja jej, ale ona mne," poznamenal. Podľa vlastných slov nevidí v stretnutí s Cchaj "žiaden problém".
APA pripomenula, že predstavitelia väčšiny štátov sveta sa vyhýbajú oficiálnym stretnutiam s vysokými taiwanskými predstaviteľmi, keďže Čína považuje ostrov za súčasť svojho územia a na takéto kontakty reaguje ako na provokáciu. Odsúdila aj spomínaný telefonát ako "vážne zasahovanie do vnútorných záležitostí Číny".
Ako ďalej uviedol Pavel v prednáške na vojenskej akadémii vo Viedni, Čína sa v budúcnosti stane oveľa väčšou výzvou než Rusko. Podľa neho to nie je žiadna "usmievajúca sa panda s hebkou srsťou" a takisto to "nie je priateľský štát". Upozornil, že Čína sa usiluje o svetovú dominanciu a zároveň výrazne zbrojí. Podľa Pavla sa pripravuje na prevzatie Taiwanu a medzitým sa ho snaží medzinárodne izolovať.
Európu Pavel vyzval, aby sa v zahraničných vzťahoch správala pragmatickejšie a nekládla latku príliš vysoko. Mala by byť ochotná načúvať východoázijským, africkým či tichomorským partnerom. Varoval však, že Rusko nie je partnerom pre Európu, ktorá dlho prehliadala, ako sa táto krajina pod vedením Vladimira Putina zmenila.
V oblasti obrany by sa Európa nemala "večne" spoliehať na Spojené štáty, od ktorých podľa neho v súčasnosti závisí každá väčšia vojenská operácia z hľadiska kapacít, logistiky, stratégie aj informácií. Upozornil, že Washington sa v istom okamihu môže rozhodnúť presmerovať svoju pozornosť na Čínu a južné Tichomorie.
Európa by preto mala byť schopná sama sa brániť, avšak v rámci NATO. Európska armáda by len budovala paralelné štruktúry k NATO, pričom už teraz väčšina štátov EÚ je zároveň členom Aliancie alebo jej partnerských programov. Takáto duplicita by Úniu vojensky príliš neposilnila, avšak zároveň by oslabila NATO. "To je presne to, čo by privítal Vladimir Putin," dodal Pavel.
