Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pablo Neruda zomrel 23. septembra 1973 na rakovinu, dva roky po tom, čo získal Nobelovu cenu za literatúru (1971).
Autor TASR
Santiago/Bratislava 23. septembra (TASR) - Čilský básnik, politik a diplomat Pablo Neruda bol laureátom Nobelovej ceny za literatúru. Od jeho úmrtia uplynie v pondelok 23. septembra 40 rokov.
Neftalí Ricardo Reyes Basoalto prijal pseudonym Pablo Neruda pod dojmom jednej z Malostranských poviedok českého básnika a prozaika Jana Nerudu. Jej sociálny podtext ho výrazne zasiahol.
Pablo Neruda, vlastným menom Neftalí Ricardo Reyes Basoalto, sa narodil 12. júla 1904 v meste Parral v Čile. Vyrastal v rodine železničiara. Študoval v Temucu a na pedagogickej fakulte univerzity v Santiagu. V roku 1927 odišiel do cudziny. Stal sa konzulom svojej krajiny vo viacerých ázijských štátoch, ale aj v Španielsku.
Najprv začal písať milostné básne, avšak od polovice 30. rokov 20. storočia sa jeho tvorba zamerala na spoločenskú problematiku. Po celý život bol sociálne, ba až výrazne ľavicovo orientovaný. To sa odzrkadlilo aj v jeho neskoršom členstve v komunistickej strane Čile.
Jeho tvorbu výrazne zasiahli konflikty 20. storočia. Žiaľ a smútok nad utrpením španielskeho ľudu v občianskej vojne v druhej polovici 30. rokov 20. storočia prezentoval v básnickej zbierke Espaňa en el corazón (Španielsko v srdci).
V roku 1940 písal verše na oslavu Čile. V septembri 1942 recitoval v mexickej metropole Canto a Stalingrado (Spev o Stalingrade). Akoby bol tušil, že práve úspešná obrana Stalingradu, zavŕšená v roku 1943 bude pozitívnym prelomom dovtedy najväčšej vojny v dejinách ľudstva.
Po druhej svetovej vojne sa výrazne angažoval v politickom vrení Čile. Viackrát bol prenasledovaný a žil v emigrácii. Od roku 1954 po stabilizovaní situácie žil prevažne v Čile.
Vyšli mu ďalšie zbierky poézie ako Odas elementales (Elementárne ódy) či Nuevas odas elementales (Nové elementárne ódy) a Tercer libro de odas (Tretia kniha ód).
Pablo Neruda zomrel 23. septembra 1973 na rakovinu, dva roky po tom, čo získal Nobelovu cenu za literatúru (1971) a len niekoľko dní po vojenskom prevrate v Čile z 11. septembra 1973, pri ktorom zahynul jeho priateľ, socialistický prezident Čile Salvador Allende. Dožil sa 69 rokov.
Existujú domnienky, že práve správy o vojenskom prevrate diktátora Augusta Pinocheta urýchlili básnikovu smrť. Jeho pohreb sa stal spontánnou manifestáciou odsudzujúcou nastupujúci Pinochetov režim. Nerudove diela boli počas 17 rokov vojenského režimu v Čile zakazované.
V apríli 2013 exhumovali básnikove telesné pozostatky pre podozrenia, že ho režim generála Augusta Pinocheta nechal otráviť. K vyšetrovaniu sa pristúpilo na základe vyjadrenia jeho šoféra Manuel Araya pre tlač v roku 2011, že čilského básnika Nerudu zavraždili.
Neftalí Ricardo Reyes Basoalto prijal pseudonym Pablo Neruda pod dojmom jednej z Malostranských poviedok českého básnika a prozaika Jana Nerudu. Jej sociálny podtext ho výrazne zasiahol.
Pablo Neruda, vlastným menom Neftalí Ricardo Reyes Basoalto, sa narodil 12. júla 1904 v meste Parral v Čile. Vyrastal v rodine železničiara. Študoval v Temucu a na pedagogickej fakulte univerzity v Santiagu. V roku 1927 odišiel do cudziny. Stal sa konzulom svojej krajiny vo viacerých ázijských štátoch, ale aj v Španielsku.
Najprv začal písať milostné básne, avšak od polovice 30. rokov 20. storočia sa jeho tvorba zamerala na spoločenskú problematiku. Po celý život bol sociálne, ba až výrazne ľavicovo orientovaný. To sa odzrkadlilo aj v jeho neskoršom členstve v komunistickej strane Čile.
Jeho tvorbu výrazne zasiahli konflikty 20. storočia. Žiaľ a smútok nad utrpením španielskeho ľudu v občianskej vojne v druhej polovici 30. rokov 20. storočia prezentoval v básnickej zbierke Espaňa en el corazón (Španielsko v srdci).
V roku 1940 písal verše na oslavu Čile. V septembri 1942 recitoval v mexickej metropole Canto a Stalingrado (Spev o Stalingrade). Akoby bol tušil, že práve úspešná obrana Stalingradu, zavŕšená v roku 1943 bude pozitívnym prelomom dovtedy najväčšej vojny v dejinách ľudstva.
Po druhej svetovej vojne sa výrazne angažoval v politickom vrení Čile. Viackrát bol prenasledovaný a žil v emigrácii. Od roku 1954 po stabilizovaní situácie žil prevažne v Čile.
Vyšli mu ďalšie zbierky poézie ako Odas elementales (Elementárne ódy) či Nuevas odas elementales (Nové elementárne ódy) a Tercer libro de odas (Tretia kniha ód).
Pablo Neruda zomrel 23. septembra 1973 na rakovinu, dva roky po tom, čo získal Nobelovu cenu za literatúru (1971) a len niekoľko dní po vojenskom prevrate v Čile z 11. septembra 1973, pri ktorom zahynul jeho priateľ, socialistický prezident Čile Salvador Allende. Dožil sa 69 rokov.
Existujú domnienky, že práve správy o vojenskom prevrate diktátora Augusta Pinocheta urýchlili básnikovu smrť. Jeho pohreb sa stal spontánnou manifestáciou odsudzujúcou nastupujúci Pinochetov režim. Nerudove diela boli počas 17 rokov vojenského režimu v Čile zakazované.
V apríli 2013 exhumovali básnikove telesné pozostatky pre podozrenia, že ho režim generála Augusta Pinocheta nechal otráviť. K vyšetrovaniu sa pristúpilo na základe vyjadrenia jeho šoféra Manuel Araya pre tlač v roku 2011, že čilského básnika Nerudu zavraždili.
