Kodaň 15. marca (TASR) - Predpokladaný páchateľ streľby v dvoch mešitách na Novom Zélande zverejnil svoj manifest a svoj útok vysielal v priamom prenose na internete.

Oficiálne zatiaľ páchateľ nebol identifikovaný, ale austrálsky premiér Scott Morrison informoval, že ide o austrálskeho občana, ktorého popísal ako násilného teroristu z prostredia extrémistickej pravice.

Útočníkom zverejnený 73-stranový manifest medzičasom analyzoval Magnus Ranstorp, expert na terorizmus zo Švédskeho inštitútu pre národnú obranu. Jeho autora po analýze textu označil za "ďalšieho narcistického pravicového extrémistického teroristu", ktorý žije v "skreslenom svete fantázie".



Ranstorp poukázal na to, že tento manifest je oveľa kratší a vágnejší ako podobný 1500-stranový text, ktorý napísal nórsky krajne pravicový extrémista Anders Behring Breivik. Ten v roku 2011 v Osle a pri streľbe v dejisku letného tábora na ostrove Utöya zabil 77 ľudí, pretože podporovali imigráciu.

Predpokladaný páchateľ masakry v dvoch mešitách v meste Christchurch na Novom Zélande vo svojom manifeste tvrdí, že chce útočiť na moslimov, odsudzuje imigráciu a označuje ju za inváziu.

Podľa slov Ranstorpa pre švédsky rozhlas páchateľ tiež deklaruje, že "bol v kontakte so sympatizantmi Breivika".

Breivikov právnik Öeystein Storrvik však pre nórske noviny VG uviedol, že jeho klient má "veľmi obmedzené kontakty s okolitým svetom". Preto sa mu zdá "veľmi nepravdepodobné", že by sa bol nejakým spôsobom dostal do kontaktu s danou osobou.

Vo svojom manifeste muž podozrivý zo streľby v mešitách v meste Christchurch tvrdí, že sa narodil v Austrálii do rodiny so skromnými príjmami. Informuje, že má 28 rokov.

Vysvetľuje, že nápad spáchať tieto útoky dostal pred dvoma rokmi. Chcel pritom v Christchurchi okrem dvoch mešít zaútočiť aj na tretiu, k čomu napokon nedošlo.

Deklaruje tiež, že zlomovými okamihmi, ktoré ho viedli k radikalizácii, boli porážka krajne pravicovej političky Marine Le Penovej v prezidentských voľbách vo Francúzsku v roku 2017 a útok v Štokholme spáchaný v roku 2017 zámerným vrazením kamiónom do skupiny ľudí, pričom zahynulo päť ľudí vrátane 11-ročného dievčaťa.

Svoje konanie ospravedlňuje potrebou pomsty za útoky islamistov a nutnosťou odradiť takto budúcich migrantov.

Označuje sa za fašistu, pričom vyjadruje obdiv na adresu anglického politika, vodcu britských fašistov Oswalda Mosleyho. Pochvalne sa vyjadruje aj o americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Na druhej strane však odmieta stranu Marine Le Penovej, ktorú považuje za príliš slabú. V texte za svoj najväčší vzor označuje Andersa Breivika.

Ranstorp vo svojom tvíte cituje, že strelec z Nového Zélandu vo svojom manifeste píše, že väzenie opustí po 27 rokoch. Prirovnáva sa k zosnulému juhoafrickému prezidentovi Nelsonovi Mandelovi a tvrdí, že tiež získa Nobelovu cenu mieru.

Ako uviedla agentúra AP, manifest má názov Veľká výmena, čo zrejme súvisí s tézou o procese výmeny obyvateľstva v tzv. metropolitnom Francúzsku, keď sa údajne pôvodné európske obyvateľstvo vymieňa za neeurópskych imigrantov pochádzajúcich v prvom rade z Afriky a Maghribu. Táto konšpiračná teória má krajne pravicových kruhoch rastúcu popularitu.

Termín "veľká výmena" ako prvý použil francúzsky spisovateľ a filozof Renaud Camus, ktorý je vďaka svojim názorom priraďovaný ku krajnej pravici, a tak sa volá aj jeho kniha publikovaná v roku 2011.

Novozélandská polícia medzičasom vydala výzvu, v ktorej žiada nešíriť videozáznam útokov nasnímaný a zverejnený útočníkom.

Spoločnosť Facebook toto video už medzičasom stiahla zo svojich stránok a zrušila aj účty predpokladaného páchateľa streľby.

Ten bol políciou zadržaný a je vo vyšetrovacej väzbe.

Útoky v dvoch mešitách v meste Christchurch si vyžiadali najmenej 49 obetí na životoch.