Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Neonacistická skupina Národnosocialistické podzemie má mať na svedomí vraždy ôsmich Turkov, jedného Gréka a nemeckej policajtky. Skupina tiež spáchala dva bombové útoky v prisťahovaleckých štvrtiach.
Autor TASR
,aktualizované Mníchov 11. júla (TASR) - Bývalá členka neonacistickej skupiny Národnosocialistické podsvetie (NSU) Beate Zschäpeová, ktorú v stredu Vrchný súd v Mníchove odsúdil na doživotie za účasť na desiatich vraždách, sa voči rozsudku odvolá na Spolkovom súdnom dvore (BGH). Podľa agentúry DPA to uviedol jej obhajca Wolfgang Heer.
Súd uznal 43-ročnú Zschäpeovú, ktorá sa považuje za jedinú žijúcu členku NSU, vinnú z desaťnásobnej vraždy, pričom poukázal na "osobitnú závažnosť previnenia". To znamená, že predčasné prepustenie po 15 rokoch bude síce právne možné, v praxi je však v podstate nereálne, píše DPA.
Verdikt padol po takmer piatich rokoch a 430 pojednávacích dňoch a pritiahol veľkú pozornosť verejnosti. Prví zvedavci prišli pred budovu súdu ešte v utorok večer, napísal denník Bild na svojej webovej stránke.
NSU má mať na svedomí vraždy ôsmich Turkov, jedného Gréka a nemeckej policajtky. Všetky obete boli chladnokrvne zastrelené zblízka. Skupina tiež spáchala dva bombové útoky v prisťahovaleckých štvrtiach nemeckých miest, pri ktorých utrpelo zranenia 23 ľudí, ako aj 15 lúpeží.
Zschäpeová síce podiel na vraždách odmietala, pripúšťala však, že mohla urobiť viac pre to, aby zabránila svojim komplicom - Uwemu Mundslosovi a Uwemu Böhnhardtovi - v ich vykonaní. Mundlos a Böhnhardt spáchali v novembri 2011 samovraždu po nevydarenej bankovej lúpeži.
Spolu s ňou čelili obvineniam z napomáhania skupine NSU aj štyria ďalší obžalovaní. Najvyšší trest z nich dostal Ralf Wohlleben, ktorého súd odsúdil na desať rokov väzenia za to, že vrahom dodal zbraň, ktorú následne použili pri vraždách.
Na trojročné väzenie bol odsúdený Carsten S., ktorého súd uznal vinným z napomáhania pri deviatich vraždách. Dostal však miernejší trest, keďže v čase ich vykonania ešte nebol plnoletý. Carsten S. sa priznal, že členom NSU odovzdal zbraň, ktorou neonacisti neskôr zastrelili deväť ľudí.
Za napomáhanie teroristickej organizácii súd odsúdil aj ďalších dvoch obžalovaných - Holgera G. na tri roky a Andrého E. na dva roky a šesť mesiacov väzenia.
Doživotný trest v procese s bývalou členkou neonacistickej skupiny Národnosocialistické podsvetie (NSU) Beate Zschäpeovou "nestačí", povedal v stredu turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. Informuje o tom agentúra DPA.
Šéf tureckej diplomacie vyslovil požiadavku na ďalšie vyšetrovanie s cieľom odhaliť ďalšie osoby, ktoré sa podľa neho podieľali na vraždách, spáchaných členmi NSU v rokoch 2000-2007. Medzi obeťami bolo osem Turkov.
"Nestačí, že je potrestaný hlavný vinník. Musíme nájsť a potrestať všetkých, čo stáli za týmito vraždami, v rámci tajných služieb, hlboko vnútri štátu, v akýchkoľvek inštitúciách," povedal Čavušoglu, ktorého vyjadrenia odvysielala turecká televízia TRT.
"Proces zavŕšený trestom na tejto úrovni je dôležitý. V tomto procese a vyšetrovaniach je však potrebné pokračovať, aby sa našli zodpovední," dodal. Zároveň vyslovil kritiku na adresu súdu, ktorý podľa neho "preukázal slabosť neodhalením vinníkov".
Súd uznal 43-ročnú Zschäpeovú, ktorá sa považuje za jedinú žijúcu členku NSU, vinnú z desaťnásobnej vraždy, pričom poukázal na "osobitnú závažnosť previnenia". To znamená, že predčasné prepustenie po 15 rokoch bude síce právne možné, v praxi je však v podstate nereálne, píše DPA.
Verdikt padol po takmer piatich rokoch a 430 pojednávacích dňoch a pritiahol veľkú pozornosť verejnosti. Prví zvedavci prišli pred budovu súdu ešte v utorok večer, napísal denník Bild na svojej webovej stránke.
NSU má mať na svedomí vraždy ôsmich Turkov, jedného Gréka a nemeckej policajtky. Všetky obete boli chladnokrvne zastrelené zblízka. Skupina tiež spáchala dva bombové útoky v prisťahovaleckých štvrtiach nemeckých miest, pri ktorých utrpelo zranenia 23 ľudí, ako aj 15 lúpeží.
Zschäpeová síce podiel na vraždách odmietala, pripúšťala však, že mohla urobiť viac pre to, aby zabránila svojim komplicom - Uwemu Mundslosovi a Uwemu Böhnhardtovi - v ich vykonaní. Mundlos a Böhnhardt spáchali v novembri 2011 samovraždu po nevydarenej bankovej lúpeži.
Spolu s ňou čelili obvineniam z napomáhania skupine NSU aj štyria ďalší obžalovaní. Najvyšší trest z nich dostal Ralf Wohlleben, ktorého súd odsúdil na desať rokov väzenia za to, že vrahom dodal zbraň, ktorú následne použili pri vraždách.
Na trojročné väzenie bol odsúdený Carsten S., ktorého súd uznal vinným z napomáhania pri deviatich vraždách. Dostal však miernejší trest, keďže v čase ich vykonania ešte nebol plnoletý. Carsten S. sa priznal, že členom NSU odovzdal zbraň, ktorou neonacisti neskôr zastrelili deväť ľudí.
Za napomáhanie teroristickej organizácii súd odsúdil aj ďalších dvoch obžalovaných - Holgera G. na tri roky a Andrého E. na dva roky a šesť mesiacov väzenia.
Turecko žiada ďalšie vyšetrovanie
Doživotný trest v procese s bývalou členkou neonacistickej skupiny Národnosocialistické podsvetie (NSU) Beate Zschäpeovou "nestačí", povedal v stredu turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. Informuje o tom agentúra DPA.
Šéf tureckej diplomacie vyslovil požiadavku na ďalšie vyšetrovanie s cieľom odhaliť ďalšie osoby, ktoré sa podľa neho podieľali na vraždách, spáchaných členmi NSU v rokoch 2000-2007. Medzi obeťami bolo osem Turkov.
"Nestačí, že je potrestaný hlavný vinník. Musíme nájsť a potrestať všetkých, čo stáli za týmito vraždami, v rámci tajných služieb, hlboko vnútri štátu, v akýchkoľvek inštitúciách," povedal Čavušoglu, ktorého vyjadrenia odvysielala turecká televízia TRT.
"Proces zavŕšený trestom na tejto úrovni je dôležitý. V tomto procese a vyšetrovaniach je však potrebné pokračovať, aby sa našli zodpovední," dodal. Zároveň vyslovil kritiku na adresu súdu, ktorý podľa neho "preukázal slabosť neodhalením vinníkov".
