Od úmrtia bývalého prvého palestínskeho prezidenta a predsedu Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) Jásira Arafata, držiteľa Nobelovej ceny za mier z roku 1994, uplynie v utorok 11. novembra desať rokov.
Autor TASR
Ramalláh 10. novembra (TASR) - Od úmrtia bývalého prvého palestínskeho prezidenta a predsedu Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) Jásira Arafata, držiteľa Nobelovej ceny za mier z roku 1994, uplynie v utorok 11. novembra desať rokov.
Arafat, celým menom Muhammad abd ar-Rahmán abd ar-Raúf Arafát al-Kudwa al-Husajní, sa podľa amerických, britských a francúzskych zdrojov narodil 24. augusta 1929 v egyptskej Káhire, ale podľa oficiálneho životopisu to bolo 4. augusta 1929 v arabskej štvrti vo východnom Jeruzaleme v Izraeli.
Koncom 50. rokov minulého storočia založil spolu s priateľmi z palestínskej študentskej organizácie v Gaze organizáciu Fatah, ktorá v roku 1965 začala boj proti Izraelu. V roku 1969 sa Fatah stal súčasťou Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) a Arafat sa dostal na čelo oboch organizácií.
OOP sa pod jeho vedením často dostávala do konfliktov s rôznymi arabskými krajinami, najmä s Jordánskom, Libanonom, ale aj so Sýriou, a sústreďovali sa v nej najradikálnejšie živly s jasne teroristickým pozadím. Arafatovo vedenie v OOP presadzovalo používanie teroristických metód, bol jedným z najtvrdších nepriateľov Izraela. Napriek tomu sa mu podarilo u západných krajín vytvoriť o sebe predstavu umierneného vodcu palestínskeho ľudu.
V 90. rokoch 20. storočia prebiehali medzi izraelskými predstaviteľmi a Palestínčanmi tajné rokovania o mierovom riešení konfliktu, ktoré vyústili podpísaním izraelsko-palestínskych dohôd v nórskom Osle. Na ich základe vznikla Palestínska autonómia ako zárodok budúceho palestínskeho štátu.
Jásir Arafat a vtedajší izraelský premiér Jicchak Rabin urobili historický krok, keď si 13. septembra 1993 v Bielom dome podali ruky a spečatili podobu obmedzenej palestínskej samosprávy v rámci dočasnej mierovej dohody, tajne uzavretej v Osle.
Arafatovi spolu s Jicchakom Rabinom a Šimonom Peresom udelili v roku 1994 Nobelovu cenu za mier za jeho podiel na dosiahnutí tejto izraelsko-palestínskej dohody. V roku 1996 ho v prvých palestínskych voľbách zvolili za prezidenta Palestínskej autonómie. V tom istom roku sa triumfálne vrátil do pásma Gazy.
Od decembra 2001 žil Arafat, zablokovaný izraelskými vojakmi v dôsledku palestínskeho povstania, vo svojom sídle v Ramalláhu v Predjordánsku.
Po ochorení palestínskeho vodcu na naliehanie jeho manželky Suhy a ďalších palestínskych predstaviteľov ho previezli 29. októbra 2004 do vojenskej nemocnice v Paríži na ďalšie vyšetrenia. Nemocnica oznámila ďalšie zhoršenie zdravotného stavu a krvácanie do mozgu. Palestínske vedenie v Ramalláhu 11. novembra 2004 potvrdilo, že palestínsky vodca svojmu ochoreniu podľahol a podľa moslimských zvykov ho vyhlásili za mŕtveho. Francúzski lekári určili za príčinu smrti rozsiahlu mŕtvicu a vážnu poruchu krvného obehu.
Palestínskeho prezidenta po oficiálnej smútočnej rozlúčke v Káhire uložili do hrobu z mramoru a kameňa v jeho hlavnom štábe Mukátaa, kde v izraelskom obkľúčení strávil takmer tri posledné roky života, neschopný realizovať svoj celoživotný sen - vytvorenie palestínskeho štátu.
O vyšetrovanie smrti Jásira Arafata 31. júla 2012 oficiálne požiadala francúzske úrady jeho vdova. Zároveň podala žalobu za úkladnú vraždu - len niekoľko týždňov po tom, čo sa objavili podozrenia, že smrť bývalého palestínskeho vodcu vo francúzskej vojenskej nemocnici v roku 2004 spôsobil jed.
Palestínski predstavitelia vydali povolenie na exhumáciu Arafatových pozostatkov. Testy preukázali zvýšené množstvo polónia Po-210, vzácnej a mimoriadne smrtiacej látky.
Rozsiahle správy viacerých francúzskych vedcov v roku 2013 o smrti palestínskeho vodcu Arafata vylúčili otravu rádioaktívnym polóniom. Výsledky popreli otravu polóniom, avšak nepotvrdili, či zomrel prirodzenou smrťou. Smrť palestínskeho vodcu je tak stále nejasná.
Arafat, celým menom Muhammad abd ar-Rahmán abd ar-Raúf Arafát al-Kudwa al-Husajní, sa podľa amerických, britských a francúzskych zdrojov narodil 24. augusta 1929 v egyptskej Káhire, ale podľa oficiálneho životopisu to bolo 4. augusta 1929 v arabskej štvrti vo východnom Jeruzaleme v Izraeli.
Koncom 50. rokov minulého storočia založil spolu s priateľmi z palestínskej študentskej organizácie v Gaze organizáciu Fatah, ktorá v roku 1965 začala boj proti Izraelu. V roku 1969 sa Fatah stal súčasťou Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) a Arafat sa dostal na čelo oboch organizácií.
OOP sa pod jeho vedením často dostávala do konfliktov s rôznymi arabskými krajinami, najmä s Jordánskom, Libanonom, ale aj so Sýriou, a sústreďovali sa v nej najradikálnejšie živly s jasne teroristickým pozadím. Arafatovo vedenie v OOP presadzovalo používanie teroristických metód, bol jedným z najtvrdších nepriateľov Izraela. Napriek tomu sa mu podarilo u západných krajín vytvoriť o sebe predstavu umierneného vodcu palestínskeho ľudu.
V 90. rokoch 20. storočia prebiehali medzi izraelskými predstaviteľmi a Palestínčanmi tajné rokovania o mierovom riešení konfliktu, ktoré vyústili podpísaním izraelsko-palestínskych dohôd v nórskom Osle. Na ich základe vznikla Palestínska autonómia ako zárodok budúceho palestínskeho štátu.
Jásir Arafat a vtedajší izraelský premiér Jicchak Rabin urobili historický krok, keď si 13. septembra 1993 v Bielom dome podali ruky a spečatili podobu obmedzenej palestínskej samosprávy v rámci dočasnej mierovej dohody, tajne uzavretej v Osle.
Arafatovi spolu s Jicchakom Rabinom a Šimonom Peresom udelili v roku 1994 Nobelovu cenu za mier za jeho podiel na dosiahnutí tejto izraelsko-palestínskej dohody. V roku 1996 ho v prvých palestínskych voľbách zvolili za prezidenta Palestínskej autonómie. V tom istom roku sa triumfálne vrátil do pásma Gazy.
Od decembra 2001 žil Arafat, zablokovaný izraelskými vojakmi v dôsledku palestínskeho povstania, vo svojom sídle v Ramalláhu v Predjordánsku.
Po ochorení palestínskeho vodcu na naliehanie jeho manželky Suhy a ďalších palestínskych predstaviteľov ho previezli 29. októbra 2004 do vojenskej nemocnice v Paríži na ďalšie vyšetrenia. Nemocnica oznámila ďalšie zhoršenie zdravotného stavu a krvácanie do mozgu. Palestínske vedenie v Ramalláhu 11. novembra 2004 potvrdilo, že palestínsky vodca svojmu ochoreniu podľahol a podľa moslimských zvykov ho vyhlásili za mŕtveho. Francúzski lekári určili za príčinu smrti rozsiahlu mŕtvicu a vážnu poruchu krvného obehu.
Palestínskeho prezidenta po oficiálnej smútočnej rozlúčke v Káhire uložili do hrobu z mramoru a kameňa v jeho hlavnom štábe Mukátaa, kde v izraelskom obkľúčení strávil takmer tri posledné roky života, neschopný realizovať svoj celoživotný sen - vytvorenie palestínskeho štátu.
O vyšetrovanie smrti Jásira Arafata 31. júla 2012 oficiálne požiadala francúzske úrady jeho vdova. Zároveň podala žalobu za úkladnú vraždu - len niekoľko týždňov po tom, čo sa objavili podozrenia, že smrť bývalého palestínskeho vodcu vo francúzskej vojenskej nemocnici v roku 2004 spôsobil jed.
Palestínski predstavitelia vydali povolenie na exhumáciu Arafatových pozostatkov. Testy preukázali zvýšené množstvo polónia Po-210, vzácnej a mimoriadne smrtiacej látky.
Rozsiahle správy viacerých francúzskych vedcov v roku 2013 o smrti palestínskeho vodcu Arafata vylúčili otravu rádioaktívnym polóniom. Výsledky popreli otravu polóniom, avšak nepotvrdili, či zomrel prirodzenou smrťou. Smrť palestínskeho vodcu je tak stále nejasná.