Ramalláh 10. júna (TASR) – Vedenie tajných služieb v najmenej dvoch palestínskych mestách ležiacich v Predjordánsku dostalo rozkaz skryť na bezpečnom mieste väčšinu svojich dokumentov a spisov. S odvolaním sa na nemenované palestínske zdroje o tom v utorok informovala izraelská televízia Kešet 12.

Televízia dodala, že toto nariadenie súvisí s nepokojmi, ktoré by podľa palestínskeho vedenia mohli vypuknúť v dôsledku Izraelom avizovanej anexie židovských osád v Predjordánsku.

Naposledy palestínska samospráva vydala takéto nariadenie v septembri roku 2000, tesne pred vypuknutím tzv. druhej intifády – palestínskeho povstania, ktoré trvalo niekoľko rokov. Počas neho sa odohralo mnoho teroristických útokov, ktorých terčom boli príslušníci izraelskej armády a bezpečnostných zložiek.

Intifáda sa skončila tým, že izraelská armáda potvrdila svoju bezpečnostnú kontrolu nad celým Predjordánskom.

V súlade s koaličnou zmluvou uzavretou medzi premiérom Benjaminom Netanjahuom a ministrom obrany Bennym Gancom by Izrael počínajúc 1. júlom mal začať uplatňovať svoju suverenitu nad všetkými židovskými osadami v celom Predjordánsku i nad strategicky dôležitým údolím rieky Jordán.

V reakcii na tieto zámery a na protest proti nim palestínska samospráva v máji ukončila bezpečnostnú spoluprácu s Izraelom a v posledných dňoch čoraz dôraznejšie varovala, že by mohla prijať drastické kroky na podporu súčasného stavu v Predjordánsku, ak by Izrael pokračoval v plnení svojich plánov.

Medzi týmito krokmi je aj zrušenie uznania práva Izraela na existenciu a práva na vyhlásenie izraelského štátu.

Spomínaná anexia je súčasťou plánu na urovnanie situácie na Blízkom východe, ktorý koncom januára predstavil americký prezident Donald Trump. Kým Izrael ho akceptoval, palestínska samospráva a arabské štáty ho odmietli, pričom okrem iného tvrdili, že zvýhodňuje židovský štát.

Predseda palestínskej vlády Muhammad Ištajja v utorok informoval, že palestínska samospráva prišla s protinávrhom k Trumpovmu plánu a predložila ho tzv. blízkovýchodnému kvartetu - USA, Rusku, EÚ a OSN.

Realizácia tohto plánu by Palestínčanom mala zaistiť demilitarizovaný štát s hlavným mestom vo východnom Jeruzaleme.

Ištajja už minulú sobotu varoval, že Izraelom plánovaná anexia môže všetky zainteresované strany vrátiť do situácie, ktorá predchádzala uzavretiu dohôd z Osla v roku 1993, keď predseda Organizácie pre oslobodenie Palestíny Jásir Arafat uznal právo Izraela na existenciu.

Ištajja varoval, že "v prípade anexie bude na stole naše uznanie Izraela."

V rámci snáh o vyvinutie tlaku na Izrael, aby sa vzdal svojich plánov, palestínska samospráva zvažuje zásadné rozpočtové a sociálne škrty. Predpokladá pri tom, že obmedzenie služieb pre palestínske obyvateľstvo Izrael finančne zaťaží a donúti ho ustúpiť od anexie.

Izraelský denník The Times of Israel napísal, že palestínska samospráva už začala obmedzovať spoluprácu s Izraelom, ktorá zahŕňa aj zjednodušenie povolení pre Palestínčanov na lekárske ošetrenie v lepšie vybavených izraelských zariadeniach alebo na vstup do Izraela z iných dôvodov.