Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prípade naplnenia rozhodnutia by sa Moldavsko stalo prvou európskou krajinou, ktorá presídlila svoje veľvyslanectvo do Jeruzalema, poznamenala agentúra Anadolu.
Autor TASR
Kišiňov 12. júna (TASR) - Palestínčania odsúdili v stredu rozhodnutie úradujúceho moldavského premiéra Pavla Filipa, ktorý sa od víkendu o funkciu sporí s Maiou Sanduovou, presunúť veľvyslanectvo Moldavska z Tel Avivu do Jeruzalema. Izrael si zasa nie je istý, či moldavská vláda má právomoc uskutočniť tento krok pred blížiacimi sa predčasnými parlamentnými voľbami.
"Dnes sme prijali rozhodnutie o presídlení veľvyslanectva Moldavskej republiky v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema. Bol to dávno očakávaný záväzok na podporu našich spojencov," napísal v utorok na Twitteri Pavel Filip.
V prípade naplnenia rozhodnutia by sa Moldavsko stalo prvou európskou krajinou, ktorá presídlila svoje veľvyslanectvo do Jeruzalema, poznamenala agentúra Anadolu. Citovala palestínske ministerstvo zahraničných vecí, podľa ktorého je toto "rozhodnutie zjavným porušením medzinárodného práva, medzinárodnej legitimity a rezolúcií OSN".
Palestínske ministerstvo ďalej uviedlo, že "využíva politickú neistotu vo svojej krajine na získanie podpory zo strany USA a Izraela".
Hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí odmietol v stredu komentovať túto záležitosť. Len poznamenal, že nie je jasné, či moldavská vláda má právomoc realizovať tento krok vo svetle blížiacich sa predčasných volieb, informovala agentúra DPA.
Spojené štáty presunuli svoje veľvyslanectvo v Izraeli do Jeruzalema vlani v máji. Guatemala a Paraguaj nasledovali príklad USA, Paraguaj ale neskôr presun zrušil. Žiadna európska krajina tam zatiaľ nepresunula svoje veľvyslanectvo, hoci niektoré diskutovali o tejto myšlienke a otvorili tam svoje diplomatické zastúpenia.
Politická kríza v Moldavsku vypukla v dôsledku neschopnosti zostaviť novú vládu po februárových voľbách, v ktorých jasnú väčšinu nezískala ani jedna strana.
Novú vládnu koalíciu sa podarilo vytvoriť až 8. júna, keď sa proruským prezidentom Igorom Dodonom podporovaní socialisti dohodli na spolupráci s proeurópskym a protioligarchickým blokom ACUM. Obe strany chceli týmto spôsobom odstaviť od moci taktiež proeurópsku Demokratickú stranu Moldavska (PDM), na ktorej čele stojí kontroverzný oligarcha Vlad Plahotniuc. Premiérkou sa stala Maia Sanduová.
PDM, ktorá kontrolovala predchádzajúcu vládu i zákonodarný zbor, však odmietla uznať nový kabinet a napadla jeho legitímnosť na ústavnom súde. Ten označil vytvorenie novej vlády za protizákonné s argumentom, že nevznikla v stanovenej 90-dňovej lehote, ktorá plynula od 9. marca, keď sa svojich mandátov ujali novozvolení poslanci.
Ústavný súd dal následne úradujúcemu premiérovi Filipovi (PDM) právomoc podpísať výnos o rozpustení parlamentu a vypísaní predčasných parlamentných volieb namiesto prezidenta Dodona. Samotný Dodon to označil za pokus o uzurpovanie si moci a v utorok zrušil výnos o rozpustení parlamentu a vypísaní predčasných volieb, ktorý v nedeľu podpísal Filip.
"Dnes sme prijali rozhodnutie o presídlení veľvyslanectva Moldavskej republiky v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema. Bol to dávno očakávaný záväzok na podporu našich spojencov," napísal v utorok na Twitteri Pavel Filip.
V prípade naplnenia rozhodnutia by sa Moldavsko stalo prvou európskou krajinou, ktorá presídlila svoje veľvyslanectvo do Jeruzalema, poznamenala agentúra Anadolu. Citovala palestínske ministerstvo zahraničných vecí, podľa ktorého je toto "rozhodnutie zjavným porušením medzinárodného práva, medzinárodnej legitimity a rezolúcií OSN".
Palestínske ministerstvo ďalej uviedlo, že "využíva politickú neistotu vo svojej krajine na získanie podpory zo strany USA a Izraela".
Hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí odmietol v stredu komentovať túto záležitosť. Len poznamenal, že nie je jasné, či moldavská vláda má právomoc realizovať tento krok vo svetle blížiacich sa predčasných volieb, informovala agentúra DPA.
Spojené štáty presunuli svoje veľvyslanectvo v Izraeli do Jeruzalema vlani v máji. Guatemala a Paraguaj nasledovali príklad USA, Paraguaj ale neskôr presun zrušil. Žiadna európska krajina tam zatiaľ nepresunula svoje veľvyslanectvo, hoci niektoré diskutovali o tejto myšlienke a otvorili tam svoje diplomatické zastúpenia.
Politická kríza v Moldavsku vypukla v dôsledku neschopnosti zostaviť novú vládu po februárových voľbách, v ktorých jasnú väčšinu nezískala ani jedna strana.
Novú vládnu koalíciu sa podarilo vytvoriť až 8. júna, keď sa proruským prezidentom Igorom Dodonom podporovaní socialisti dohodli na spolupráci s proeurópskym a protioligarchickým blokom ACUM. Obe strany chceli týmto spôsobom odstaviť od moci taktiež proeurópsku Demokratickú stranu Moldavska (PDM), na ktorej čele stojí kontroverzný oligarcha Vlad Plahotniuc. Premiérkou sa stala Maia Sanduová.
PDM, ktorá kontrolovala predchádzajúcu vládu i zákonodarný zbor, však odmietla uznať nový kabinet a napadla jeho legitímnosť na ústavnom súde. Ten označil vytvorenie novej vlády za protizákonné s argumentom, že nevznikla v stanovenej 90-dňovej lehote, ktorá plynula od 9. marca, keď sa svojich mandátov ujali novozvolení poslanci.
Ústavný súd dal následne úradujúcemu premiérovi Filipovi (PDM) právomoc podpísať výnos o rozpustení parlamentu a vypísaní predčasných parlamentných volieb namiesto prezidenta Dodona. Samotný Dodon to označil za pokus o uzurpovanie si moci a v utorok zrušil výnos o rozpustení parlamentu a vypísaní predčasných volieb, ktorý v nedeľu podpísal Filip.
