Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Palestínska prieskumná agentúra uviedla, že popularita Hamasu môže v nasledujúcich mesiacoch klesnúť, ako to bolo zakaždým po predchádzajúcich konfliktoch medzi Izraelom a Hamasom.
Autor TASR
Jeruzalem 2. septembra (TASR) - Prieskum verejnej mienky medzi Palestínčanmi dnes ukázal, že popularita radikálneho hnutia Hamas na západnom brehu Jordánu a v pásme Gazy po 50-dňovej vojne proti Izraelu dramaticky narástla. Informovala o tom agentúra AP.
Palestínske centrum pre politiku a prieskum verejnej mienky uviedlo, že keby sa palestínske prezidentské voľby konali dnes, 61 percent Palestínčanov by za prezidenta zvolilo vodcu islamského militantného hnutia Hamas, Ismáíla Haníju. Podpora palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása, Haníjovho rivala, klesla na 32 percent.
Prieskum takisto ukázal, že väčšina Palestínčanov - až 72 percent - podporuje zaujatie ozbrojeného postupu Hamasu na území západného brehu Jordánu (Predjordánska).
Palestínska prieskumná agentúra uviedla, že je to prvýkrát za osem rokov, čo väčšina Palestínčanov tak výrazne podporila lídra Hamasu. Agentúra však dodala, že popularita Hamasu môže v nasledujúcich mesiacoch klesnúť, ako to bolo zakaždým po predchádzajúcich konfliktoch medzi Izraelom a Hamasom.
Na prieskume verejnej mienky sa zúčastnilo 1270 Palestínčanov. Možná odchýlka je tri percentá. Prieskum sa začal v posledný deň vojny, 26. augusta, a pokračoval počas prvých štyroch dní prímeria, dodala agentúra.
Izraelský minister financií Jair Lapid dnes kritizoval izraelskú konfiškáciu pôdy v Predjordánsku, ktorú vláda židovského štátu oznámila cez víkend. Minister financií vyzval izraelskú diplomaciu, aby zaujala po vojenskej operácii v Gaze "rozumnejší postoj".
Skonfiškovanie približne štyroch štvorcových kilometrov pôdy na okupovanom západnom brehu Jordánu by umožnilo ďalšiu výstavbu židovských bytov. Tento krok kritizovala tento týždeň aj izraelská ministerka zahraničných vecí Cipi Livniová.
Izrael v nedeľu oznámil, že plánuje zabrať takmer tisíc akrov (štyri štvorcové kilometre) pozemkov v Predjordánsku, neďaleko Betlehemu, čo skupina aktivistov bojujúcich proti výstavbe osád, Peace Now, označila za najväčšie vyvlastnenie za 30 rokov.
Spojené štáty označili plánované zabratie pozemkov na prípadnú výstavbu osád za "kontraproduktívne" voči mierovým snahám a vyzvali izraelskú vládu, aby svoje rozhodnutie zmenila.
Palestínčania protestujú proti rozširovaniu izraelských osád na západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme, ktorý chcú za hlavné mesto svojho budúceho štátu. Nezhody v tejto zásadnej otázke boli jednou z hlavných príčin, prečo sa izraelsko-palestínske rokovania tento rok prerušili.
Palestínske centrum pre politiku a prieskum verejnej mienky uviedlo, že keby sa palestínske prezidentské voľby konali dnes, 61 percent Palestínčanov by za prezidenta zvolilo vodcu islamského militantného hnutia Hamas, Ismáíla Haníju. Podpora palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása, Haníjovho rivala, klesla na 32 percent.
Prieskum takisto ukázal, že väčšina Palestínčanov - až 72 percent - podporuje zaujatie ozbrojeného postupu Hamasu na území západného brehu Jordánu (Predjordánska).
Palestínska prieskumná agentúra uviedla, že je to prvýkrát za osem rokov, čo väčšina Palestínčanov tak výrazne podporila lídra Hamasu. Agentúra však dodala, že popularita Hamasu môže v nasledujúcich mesiacoch klesnúť, ako to bolo zakaždým po predchádzajúcich konfliktoch medzi Izraelom a Hamasom.
Na prieskume verejnej mienky sa zúčastnilo 1270 Palestínčanov. Možná odchýlka je tri percentá. Prieskum sa začal v posledný deň vojny, 26. augusta, a pokračoval počas prvých štyroch dní prímeria, dodala agentúra.
Izraelský minister financií Jair Lapid dnes kritizoval izraelskú konfiškáciu pôdy v Predjordánsku, ktorú vláda židovského štátu oznámila cez víkend. Minister financií vyzval izraelskú diplomaciu, aby zaujala po vojenskej operácii v Gaze "rozumnejší postoj".
Skonfiškovanie približne štyroch štvorcových kilometrov pôdy na okupovanom západnom brehu Jordánu by umožnilo ďalšiu výstavbu židovských bytov. Tento krok kritizovala tento týždeň aj izraelská ministerka zahraničných vecí Cipi Livniová.
Izrael v nedeľu oznámil, že plánuje zabrať takmer tisíc akrov (štyri štvorcové kilometre) pozemkov v Predjordánsku, neďaleko Betlehemu, čo skupina aktivistov bojujúcich proti výstavbe osád, Peace Now, označila za najväčšie vyvlastnenie za 30 rokov.
Spojené štáty označili plánované zabratie pozemkov na prípadnú výstavbu osád za "kontraproduktívne" voči mierovým snahám a vyzvali izraelskú vládu, aby svoje rozhodnutie zmenila.
Palestínčania protestujú proti rozširovaniu izraelských osád na západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme, ktorý chcú za hlavné mesto svojho budúceho štátu. Nezhody v tejto zásadnej otázke boli jednou z hlavných príčin, prečo sa izraelsko-palestínske rokovania tento rok prerušili.
