Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Konanie pred MSD má trvať šesť dní - čo je na MSD rekord -, pričom sa očakávajú svedectvá 52 štátov a troch medzinárodných organizácií. Svoje stanovisko podľa AFP poskytnú aj Spojené štáty a Rusko.
Autor TASR
Haag 19. februára (TASR) - Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu sa v pondelok začal zaoberať žiadosťou Valného zhromaždenia OSN z novembra 2022, aby sa vyjadril k zákonnosti izraelskej okupácie palestínskych území od roku 1967.
Ako informovala agentúra DPA, minister zahraničných vecí palestínskej samosprávy Rijád Malíkí vo svojom stanovisku uviedol, že Izrael porušuje medzinárodné právo od roku 1967, keď po tzv. šesťdňovej vojne anektoval Palestínčanmi obývané územia a neposkytol Palestínčanom právo na sebaurčenie.
Podľa agentúry AFP Málikí pred MSD upozornil, že palestínsky ľud trpí "kolonializmom a apartheidom" pod vládou Izraelčanov, a vyzval sudcov MSD, aby nariadili okamžité a bezpodmienečné ukončenie okupácie.
MSD bude skúmať právne dôsledky toho, čo OSN vo svojom podaní označila za "pokračujúce porušovanie práva palestínskeho ľudu na sebaurčenie zo strany Izraela", ako aj dôsledky "prijatia súvisiacich diskriminačných právnych predpisov a opatrení zo strany Izraela".
Konanie pred MSD má trvať šesť dní - čo je na MSD rekord -, pričom sa očakávajú svedectvá 52 štátov a troch medzinárodných organizácií. Svoje stanovisko podľa AFP poskytnú aj Spojené štáty a Rusko.
Samotný Izrael si neželá pred MSD vystúpiť, ale vydá príslušné písomné vyhlásenie.
Podľa DPA môže trvať niekoľko mesiacov, kým bude vo veci predložený znalecký posudok.
Hoci stanovisko MSD nie je záväzné, v súčasnej vojne v Pásme Gazy by mohlo viac zvýšiť medzinárodný tlak na Izrael.
Aj ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) uviedla, že hoci stanoviská MSD nie sú záväzné, "môžu mať veľkú morálnu a právnu autoritu" a v konečnom dôsledku sa stať súčasťou medzinárodného práva.
Toto pojednávanie je oddelené od konania v kauze genocídy, ktoré proti Izraelu iniciovala Juhoafrická republika (JAR) v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy.
V tomto konaní MSD vydal koncom januára predbežné rozhodnutie, v ktorom nariadil Izraelu, aby urobil všetko, čo je v jeho silách, aby zabránil smrti, ničeniu a genocíde v Pásme Gazy. Izrael pritom odmietol obvinenia Južnej Afriky. Minulý piatok MSD zamietol žiadosť Juhoafrickej republiky o naliehavé opatrenia na ochranu mesta Rafah v Pásme Gazy. Zdôraznil však tiež, že Izrael musí už vynesený rozsudok vykonať v plnom rozsahu.
Minister Malíkí v pondelok v Paláci mieru v Haagu pripomínal, že "genocída prebiehajúca v Gaze je výsledkom desaťročí beztrestnosti a nečinnosti". "Ukončenie izraelskej beztrestnosti je morálnou, politickou a právnou nevyhnutnosťou," zdôraznil.
Izrael prevzal kontrolu nad západným brehom Jordánu a východným Jeruzalemom po šesťročnej vojne v roku 1967. Dnes tam medzi tromi miliónmi Palestínčanov žije približne 700.000 izraelských osadníkov. Palestínčania si práve tieto územia nárokujú pre svoj budúci nezávislý štát s východným Jeruzalemom ako hlavným mestom.
OSN udelila Palestíne v roku 2012 štatút pozorovateľského štátu. Zo 193 členských štátov OSN ich Palestínu ako nezávislý štát uznalo 139, doplnila DPA.
Ako informovala agentúra DPA, minister zahraničných vecí palestínskej samosprávy Rijád Malíkí vo svojom stanovisku uviedol, že Izrael porušuje medzinárodné právo od roku 1967, keď po tzv. šesťdňovej vojne anektoval Palestínčanmi obývané územia a neposkytol Palestínčanom právo na sebaurčenie.
Podľa agentúry AFP Málikí pred MSD upozornil, že palestínsky ľud trpí "kolonializmom a apartheidom" pod vládou Izraelčanov, a vyzval sudcov MSD, aby nariadili okamžité a bezpodmienečné ukončenie okupácie.
MSD bude skúmať právne dôsledky toho, čo OSN vo svojom podaní označila za "pokračujúce porušovanie práva palestínskeho ľudu na sebaurčenie zo strany Izraela", ako aj dôsledky "prijatia súvisiacich diskriminačných právnych predpisov a opatrení zo strany Izraela".
Konanie pred MSD má trvať šesť dní - čo je na MSD rekord -, pričom sa očakávajú svedectvá 52 štátov a troch medzinárodných organizácií. Svoje stanovisko podľa AFP poskytnú aj Spojené štáty a Rusko.
Samotný Izrael si neželá pred MSD vystúpiť, ale vydá príslušné písomné vyhlásenie.
Podľa DPA môže trvať niekoľko mesiacov, kým bude vo veci predložený znalecký posudok.
Hoci stanovisko MSD nie je záväzné, v súčasnej vojne v Pásme Gazy by mohlo viac zvýšiť medzinárodný tlak na Izrael.
Aj ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) uviedla, že hoci stanoviská MSD nie sú záväzné, "môžu mať veľkú morálnu a právnu autoritu" a v konečnom dôsledku sa stať súčasťou medzinárodného práva.
Toto pojednávanie je oddelené od konania v kauze genocídy, ktoré proti Izraelu iniciovala Juhoafrická republika (JAR) v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy.
V tomto konaní MSD vydal koncom januára predbežné rozhodnutie, v ktorom nariadil Izraelu, aby urobil všetko, čo je v jeho silách, aby zabránil smrti, ničeniu a genocíde v Pásme Gazy. Izrael pritom odmietol obvinenia Južnej Afriky. Minulý piatok MSD zamietol žiadosť Juhoafrickej republiky o naliehavé opatrenia na ochranu mesta Rafah v Pásme Gazy. Zdôraznil však tiež, že Izrael musí už vynesený rozsudok vykonať v plnom rozsahu.
Minister Malíkí v pondelok v Paláci mieru v Haagu pripomínal, že "genocída prebiehajúca v Gaze je výsledkom desaťročí beztrestnosti a nečinnosti". "Ukončenie izraelskej beztrestnosti je morálnou, politickou a právnou nevyhnutnosťou," zdôraznil.
Izrael prevzal kontrolu nad západným brehom Jordánu a východným Jeruzalemom po šesťročnej vojne v roku 1967. Dnes tam medzi tromi miliónmi Palestínčanov žije približne 700.000 izraelských osadníkov. Palestínčania si práve tieto územia nárokujú pre svoj budúci nezávislý štát s východným Jeruzalemom ako hlavným mestom.
OSN udelila Palestíne v roku 2012 štatút pozorovateľského štátu. Zo 193 členských štátov OSN ich Palestínu ako nezávislý štát uznalo 139, doplnila DPA.
