Benedikt XVI., ktorý sa stal nástupcom pápeža Jána Pavla II., pochádza z Nemecka. Narodil sa 16. apríla 1927 v bavorskej dedine Marktl am Inn.
Autor TASR
,aktualizované Vatikán 15. apríla (TASR) - Pápež Benedikt XVI. sa v pondelok 16. apríla dožíva 85 rokov.
Kolégium kardinálov zvolilo 19. apríla 2005 za 265. pápeža nemeckého kardinála Josepha Ratzingera, ktorý si zvolil meno Benedikt XVI. Jeho inaugurácia sa konala 24. apríla 2005.
Benedikt XVI., ktorý sa stal nástupcom pápeža Jána Pavla II., pochádza z Nemecka. Narodil sa 16. apríla 1927 v bavorskej dedine Marktl am Inn.
Ratzinger vo svojom životopise uvádza, že v 60. rokoch 20. storočia bol účastníkom Druhého vatikánskeho koncilu. Po študentských protestoch v tom období odišiel z univerzity v Tübingene na Univerzitu v Regensburgu vo svojom rodnom Bavorsku.
Katolíci a protestanti tvoria približne asi po 34 percent nemeckého obyvateľstva, ale Bavorsko je tradične jedným z najviac katolíckych oblastí Nemecka. Čo boli Wadowice pre Jána Pavla II., je pre Ratzingera Bavorsko. Má tu veľmi hlboké korene, je to jeho domov.
Roky nacistickej vlády v Nemecku strávil Ratzinger v Traunsteine. V roku 1943 sa stal členom jednotky protivzdušnej ochrany a bol prevelený do Mníchova. O rok neskôr ho vyslali na rakúsko-maďarské hranice, kde sa podieľal na budovaní protitankových zátarás.
V máji 1945 Ratzinger dezertoval z nemeckej armády a vrátil sa do Traunsteinu, kde ho americkí vojaci na niekoľko týždňov zajali. Po prepustení na slobodu sa vrátil do seminára.
V rokoch 1946-51 študoval filozofiu a teológiu na vysokej škole vo Freisingu a na Univerzite Ľudovíta Maximilána v Mníchove. Po štúdiách filozofie a teológie vo Freisingu a Mníchove prijal 29. júna 1951 vo Freisingu kňazskú vysviacku. Potom pracoval ako výpomocný kňaz a ako kaplán. V rokoch 1952-54 pôsobil ako docent na Arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu. Titul doktor teológie získal v roku 1953.
V roku 1957 sa na Mníchovskej univerzite habilitoval v odbore fundamentálnej teológie a v nasledujúcich rokoch pôsobil na vysokej škole vo Freisingu a na univerzitách v Bonne, Münsteri, Tübingene a Regensburgu.
V marci 1977 Ratzingera vymenovali za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy; o tri mesiace neskôr ho pápež Pavol VI. vymenoval za kardinála.
Jeho predchodca pápež Ján Pavol II. vymenoval v roku 1981 kardinála Ratzingera za šéfa Kongregácie pre náuku viery, čo je jedna z najvýznamnejších funkcií v hierarchii hodnostárov Vatikánu.
Tri mesiace pred príchodom pápeža Benedikta XVI. do rodného Bavorska udelilo 21. júna 2006 mesto Regensburg Svätému Otcovi čestné občianstvo. S hornofalckým mestom viažu pápeža dodnes veľmi úzke vzťahy. V minulosti pôsobil ako profesor teológie na regensburskej univerzite a na predmestí Pentling stojí jeho dom. V tomto meste na Dunaji býva taktiež jeho starší brat Georg, ktorý stál v minulosti na čele známeho chlapčenského zboru Regensburger Domspatzen. Okrem toho sú v meste hroby Ratzingerových rodičov a sestry.
Predtým sa tiež stal čestným občanom bavorského mesta Altötting, okrem toho je čestným občanom svojej rodnej obce Marktl am Inn, mesta Traunstein a obce Pentling, ležiacej na predmestí Regensburgu.
Vo Vatikáne 13. apríla 2007 predstavili verejnosti prvú knihu pápeža Benedikta XVI., ktorú vydal od svojho nástupu do úradu hlavy katolíckej cirkvi. Dielo nazvané Ježiš Nazaretský označil sám pápež za čisto osobnú meditáciu o živote a učení Krista. Okrem iného v nej rezonuje kritika krutosti kapitalizmu a novodobého kolonializmu ako príčin súčasnej hlbokej biedy tretieho sveta.
Dňa 4. marca 2011 vyšla v slovenčine v katolíckom vydavateľstve Dobrá kniha ďalšia publikácia Josepha Ratzingera s názvom Eschatológia.
Ratzinger ovláda okrem nemčiny aj angličtinu a taliančinu, ktorá je u viac rokov pôsobiacich kardinálov vo Vatikáne samozrejmosťou.
Gregor V. (996-999) - Predtým Brun, syn Ota I. Korutánskeho a pravnuk cisára Ota Veľkého. Pápežom sa stal vo veku 24 rokov a je pochovaný Bazilike sv. Petra v Ríme.
Klement II. (1046-1047) - Predtým Suitger, gróf z Morslebenu a Hornburgu, bol zvolený s podporu Henricha III. Bol otrávený 9. októbra 1047 a je pochovaný v dóme v Bambergu, čo je jediný hrob pápeža severne od Álp.
Damasus II. (17. júla - 9. augusta 1048) - Predtým biskup Poppo (Bruno) z Brixenu, pochádzal z bavorsko-francúzskeho rodu. Jeho pontifikát bol najkratším v dejinách katolíckej cirkvi - len 23 dní. Zomrel v talianskej Palestrine pravdepodobne na maláriu. Jeho hrob je v rímskom chráme San Lorenzo fuori le Mura.
Lev IX. (1049-1054) - Vyhlásený za svätého. Počas jeho pontifikátu došlo k definitívnemu oddeleniu Ríma od Konštantínopolu. Pochovaný je v Bazilike sv. Petra v Ríme.
Viktor II. (1055-1057) - pôvodne biskup Gebhard z Eichstättu a kancelár cisára Henricha III., syn Hartwiga a Bilizy zo šľachtickej rodiny Dollnstein-Hirschberg. Bol posledným nemeckým biskupom, ktorého dosadil na pápežský stolec cisár, v tomto prípade Henrich III. Pokračoval v reformách. Pochovaný je v ravennskej kaplnke Santa maria della Rotonda.
Štefan IX. (2. augusta 1057 - 29. marca 1058) - pôvodným menom Fridrich Lotrinský. Pokračoval v reformách. Zomrel počas cesty do Florencie, kde je pochovaný v dóme Santa Maria del Fiore.
Hadrián VI. (9. január 1522 - 14. septembra 1523) - pochádzal z holandského Utrechtu, ktorý vtedy patril k Svätej rímskej ríši, a mal nemecký pôvod. Pochádzal z chudobnej rodiny. Bol posledným pápežom, ktorý sa pokladal za Nemca a posledným, ktorý bol do zvolenia Poliaka Karola Wojtylu v roku 1978 za pápeža Jána Pavla II. netalianskym pápežom. Jeho asketický spôsob života narážal na odpor Ríma. Pôvodne bol pochovaný vo Vatikáne, neskôr prenesený do rímskeho chrámu Santa Maria dell'Anima.
Benedikt XVI. (2005-) - Pochádza z Nemecka, z bavorskej dediny Marktl am Inn. Bol nemeckým kardinálom Josephom Ratzingerom, ktorý sa stal nástupcom pápeža Jána Pavla II.; ten ho vymenoval v roku 1981 za šéfa Kongregácie pre náuku viery, čo je jedna z najvýznamnejších funkcií v hierarchii hodnostárov Vatikánu.
Kolégium kardinálov zvolilo 19. apríla 2005 za 265. pápeža nemeckého kardinála Josepha Ratzingera, ktorý si zvolil meno Benedikt XVI. Jeho inaugurácia sa konala 24. apríla 2005.
Benedikt XVI., ktorý sa stal nástupcom pápeža Jána Pavla II., pochádza z Nemecka. Narodil sa 16. apríla 1927 v bavorskej dedine Marktl am Inn.
Ratzinger vo svojom životopise uvádza, že v 60. rokoch 20. storočia bol účastníkom Druhého vatikánskeho koncilu. Po študentských protestoch v tom období odišiel z univerzity v Tübingene na Univerzitu v Regensburgu vo svojom rodnom Bavorsku.
Katolíci a protestanti tvoria približne asi po 34 percent nemeckého obyvateľstva, ale Bavorsko je tradične jedným z najviac katolíckych oblastí Nemecka. Čo boli Wadowice pre Jána Pavla II., je pre Ratzingera Bavorsko. Má tu veľmi hlboké korene, je to jeho domov.
Roky nacistickej vlády v Nemecku strávil Ratzinger v Traunsteine. V roku 1943 sa stal členom jednotky protivzdušnej ochrany a bol prevelený do Mníchova. O rok neskôr ho vyslali na rakúsko-maďarské hranice, kde sa podieľal na budovaní protitankových zátarás.
V máji 1945 Ratzinger dezertoval z nemeckej armády a vrátil sa do Traunsteinu, kde ho americkí vojaci na niekoľko týždňov zajali. Po prepustení na slobodu sa vrátil do seminára.
V rokoch 1946-51 študoval filozofiu a teológiu na vysokej škole vo Freisingu a na Univerzite Ľudovíta Maximilána v Mníchove. Po štúdiách filozofie a teológie vo Freisingu a Mníchove prijal 29. júna 1951 vo Freisingu kňazskú vysviacku. Potom pracoval ako výpomocný kňaz a ako kaplán. V rokoch 1952-54 pôsobil ako docent na Arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu. Titul doktor teológie získal v roku 1953.
V roku 1957 sa na Mníchovskej univerzite habilitoval v odbore fundamentálnej teológie a v nasledujúcich rokoch pôsobil na vysokej škole vo Freisingu a na univerzitách v Bonne, Münsteri, Tübingene a Regensburgu.
V marci 1977 Ratzingera vymenovali za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy; o tri mesiace neskôr ho pápež Pavol VI. vymenoval za kardinála.
Jeho predchodca pápež Ján Pavol II. vymenoval v roku 1981 kardinála Ratzingera za šéfa Kongregácie pre náuku viery, čo je jedna z najvýznamnejších funkcií v hierarchii hodnostárov Vatikánu.
Tri mesiace pred príchodom pápeža Benedikta XVI. do rodného Bavorska udelilo 21. júna 2006 mesto Regensburg Svätému Otcovi čestné občianstvo. S hornofalckým mestom viažu pápeža dodnes veľmi úzke vzťahy. V minulosti pôsobil ako profesor teológie na regensburskej univerzite a na predmestí Pentling stojí jeho dom. V tomto meste na Dunaji býva taktiež jeho starší brat Georg, ktorý stál v minulosti na čele známeho chlapčenského zboru Regensburger Domspatzen. Okrem toho sú v meste hroby Ratzingerových rodičov a sestry.
Predtým sa tiež stal čestným občanom bavorského mesta Altötting, okrem toho je čestným občanom svojej rodnej obce Marktl am Inn, mesta Traunstein a obce Pentling, ležiacej na predmestí Regensburgu.
Vo Vatikáne 13. apríla 2007 predstavili verejnosti prvú knihu pápeža Benedikta XVI., ktorú vydal od svojho nástupu do úradu hlavy katolíckej cirkvi. Dielo nazvané Ježiš Nazaretský označil sám pápež za čisto osobnú meditáciu o živote a učení Krista. Okrem iného v nej rezonuje kritika krutosti kapitalizmu a novodobého kolonializmu ako príčin súčasnej hlbokej biedy tretieho sveta.
Dňa 4. marca 2011 vyšla v slovenčine v katolíckom vydavateľstve Dobrá kniha ďalšia publikácia Josepha Ratzingera s názvom Eschatológia.
Ratzinger ovláda okrem nemčiny aj angličtinu a taliančinu, ktorá je u viac rokov pôsobiacich kardinálov vo Vatikáne samozrejmosťou.
TASR prináša výberový chronologický prehľad nemeckých pápežov.
Gregor V. (996-999) - Predtým Brun, syn Ota I. Korutánskeho a pravnuk cisára Ota Veľkého. Pápežom sa stal vo veku 24 rokov a je pochovaný Bazilike sv. Petra v Ríme.
Klement II. (1046-1047) - Predtým Suitger, gróf z Morslebenu a Hornburgu, bol zvolený s podporu Henricha III. Bol otrávený 9. októbra 1047 a je pochovaný v dóme v Bambergu, čo je jediný hrob pápeža severne od Álp.
Damasus II. (17. júla - 9. augusta 1048) - Predtým biskup Poppo (Bruno) z Brixenu, pochádzal z bavorsko-francúzskeho rodu. Jeho pontifikát bol najkratším v dejinách katolíckej cirkvi - len 23 dní. Zomrel v talianskej Palestrine pravdepodobne na maláriu. Jeho hrob je v rímskom chráme San Lorenzo fuori le Mura.
Lev IX. (1049-1054) - Vyhlásený za svätého. Počas jeho pontifikátu došlo k definitívnemu oddeleniu Ríma od Konštantínopolu. Pochovaný je v Bazilike sv. Petra v Ríme.
Viktor II. (1055-1057) - pôvodne biskup Gebhard z Eichstättu a kancelár cisára Henricha III., syn Hartwiga a Bilizy zo šľachtickej rodiny Dollnstein-Hirschberg. Bol posledným nemeckým biskupom, ktorého dosadil na pápežský stolec cisár, v tomto prípade Henrich III. Pokračoval v reformách. Pochovaný je v ravennskej kaplnke Santa maria della Rotonda.
Štefan IX. (2. augusta 1057 - 29. marca 1058) - pôvodným menom Fridrich Lotrinský. Pokračoval v reformách. Zomrel počas cesty do Florencie, kde je pochovaný v dóme Santa Maria del Fiore.
Hadrián VI. (9. január 1522 - 14. septembra 1523) - pochádzal z holandského Utrechtu, ktorý vtedy patril k Svätej rímskej ríši, a mal nemecký pôvod. Pochádzal z chudobnej rodiny. Bol posledným pápežom, ktorý sa pokladal za Nemca a posledným, ktorý bol do zvolenia Poliaka Karola Wojtylu v roku 1978 za pápeža Jána Pavla II. netalianskym pápežom. Jeho asketický spôsob života narážal na odpor Ríma. Pôvodne bol pochovaný vo Vatikáne, neskôr prenesený do rímskeho chrámu Santa Maria dell'Anima.
Benedikt XVI. (2005-) - Pochádza z Nemecka, z bavorskej dediny Marktl am Inn. Bol nemeckým kardinálom Josephom Ratzingerom, ktorý sa stal nástupcom pápeža Jána Pavla II.; ten ho vymenoval v roku 1981 za šéfa Kongregácie pre náuku viery, čo je jedna z najvýznamnejších funkcií v hierarchii hodnostárov Vatikánu.