Tallinn 25. septembra (TASR) - Pápež František v utorok pricestoval do Estónska, ktoré je po Litve a Lotyšsku poslednou zastávkou jeho cesty po krajinách Pobaltia.

Pápeža v krajine oficiálne pred prezidentským palácom privítala prezidentka Kersti Kaljulaidová. V úvode svojho programu sa pápež stretol s najvyššími predstaviteľmi Estónska. V programe má ďalej ekumenické stretnutie s mládežou a schôdzku so zástupcami cirkevných dobročinných organizácií.

Na popoludnie je na Námestí slobody v Tallinne naplánovaná omša pod holým nebom, ktorú pápež odslúži so 100 koncelebrantmi, informoval spravodajský portál Vatican News. Podvečer sa pápež vráti do Vatikánu.

V pondelok, v tretí deň apoštolskej cesty, pápež prišiel do Lotyšska, kde ho privítal prezident Raimonds Véjonis, ktorý vo svojom príhovore zdôraznil, že "štát nemôže byť silný bez silných rodín".

"Viera, nádej a láska sú pevné základy, na ktorých sa buduje rodina," povedal prezident, ktorý sa sám nehlási k náboženskému vyznaniu.

Za jednu z hlavných výziev pre svoju krajinu Véjonis označil "dominujúci kult konzumizmu, ktorý je rovnako škodlivý pre vnútorný i vonkajší svet človeka".

Ako bolestnú skúsenosť spomenul aj ekologické zmeny v Baltickom mori a zdôraznil prepojenie sociálnej spravodlivosti s ochranou životného prostredia.

Pápež vo svojom príhovore tiež kládol dôraz na rodinu a otvorenosť pre nový život. Nemateriálne hodnoty sú podľa jeho slov podstatným faktorom ľudského rozvoja.

Následne sa pápež v evanjelickej katedrále Rígas Doms stretol s luteránskym arcibiskupom Jánisom Vanagsom, ktorý v uvítacom prejave vyjadril presvedčenie, že návšteva pápeža Františka "dá novú inšpiráciu k ekumenickému priateľstvu a povzbudí kresťanov Lotyšska vo viere".

František vo svojom príhovore vyzdvihol živý ekumenizmus, ktorý je dnes pre Lotyšsko typický.

Pápež v Rige navštívil aj katolícku Katedrálu sv. Jakuba, kde sa prihovoril starším ľuďom. Pripomenul im, že sú koreňmi národa a predstavujú svedkov a prorokov pre mladú generáciu.

Popoludní sa pápež František presunul vrtuľníkom do 200 kilometrov vzdialenej mariánskej svätyne v Aglone, aby tam pred miestnou bazilikou zasvätenou Nanebovzatiu Panny Márie odslúžil omšu.

Ako uviedol portál Vatican News, tento chrám má pohnuté dejiny: v cárskom Rusku bol väzením pre katolíckych kňazov, počas prvej svetovej vojny bol armádnym veliteľstvom, neskôr nemocnicou a počas sovietskeho režimu družstevnou stajňou.

Napriek tomu Lotyši stále prichádzali k tomuto chrámu a modlili sa tam k Panne Márii. V apríli roku 1980 mu vtedajší pápež Ján Pavol II. špeciálnym dekrétom udelil titul Basilica minor a osobne ho navštívil v septembri 1993, spresnili Vatican News.