Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O možnej návšteve pápeža v izolovanom východoázijskom štáte disponujúcom jadrovými zbraňami sa naposledy hovorilo v roku 2018.
Autor TASR
Soul 25. augusta (TASR) – Pápež František požiadal Pchjongjang, aby ho pozval do Severnej Kórey. V televíznom rozhovore odvysielanom v piatok povedal, že by neodmietol príležitosť navštíviť túto krajinu a prispieť k mierovému úsiliu. Informovala o tom agentúra AFP, od ktorej TASR správu prevzala.
O možnej návšteve pápeža v izolovanom východoázijskom štáte disponujúcom jadrovými zbraňami sa naposledy hovorilo v roku 2018, keď vtedajší juhokórejský prezident Mun Če-in začal sériu diplomatických rokovaní so Severnou Kóreou (KĽDR).
Munovi, ktorý je katolík, podľa jeho slov severokórejský vodca Kim Čong-un vtedy povedal, že pápeža by Severná Kórea "nadšene" privítala. František reagoval, že by bol ochotný ju navštíviť, ak by dostal oficiálnu pozvánku.
Vzťahy oboch Kóreí sa však medzičasom výrazne zhoršili. Pchjongjang pred týždňom rozhnevane odmietol ponuku Soulu na hospodársku pomoc výmenou za denuklearizáciu. Kimov režim tiež pripísal Južnej Kórei zodpovednosť za nedávne šírenie covidu v KĽDR a vyhrážal sa, že v reakcii "zlikviduje" politické vedenie v Soule.
"Keď ma pozvú – teda, prosím, pozvite ma – nepoviem nie," uviedol pápež pre juhokórejskú verejnoprávnu televíziu KBS. "Cieľom je jednoducho bratstvo," zdôraznil s opätovnou výzvou, aby Kórejčania "pracovali za mier".
Severná Kórea má v ústave zakotvenú slobodu vyznania, zakazuje však všetky náboženské aktivity mimo štátom povolených inštitúcií.
V prvej časti 20. storočia, pred rozdelením Kórejského polostrova, bol Pchjongjang regionálnym misionárskym centrom s desiatkami kostolov a prekvitajúcou kresťanskou komunitou, čím si toto mesto vyslúžilo označenie "Jeruzalem východu", približuje AFP.
Zakladateľ KĽDR Kim Ir-sen, starý otec súčasného vodcu, však vnímal kresťanstvo ako hrozbu a tvrdo ho perzekvoval. Severokórejský režim medzičasom umožnil katolíckym organizáciám prevádzkovať humanitárne projekty, priame vzťahy s Vatikánom však neudržiava.
Pápež František počas návštevy Južnej Kórey v roku 2014 celebroval osobitnú omšu venovanú opätovnému zjednoteniu oboch kórejských štátov.
O možnej návšteve pápeža v izolovanom východoázijskom štáte disponujúcom jadrovými zbraňami sa naposledy hovorilo v roku 2018, keď vtedajší juhokórejský prezident Mun Če-in začal sériu diplomatických rokovaní so Severnou Kóreou (KĽDR).
Munovi, ktorý je katolík, podľa jeho slov severokórejský vodca Kim Čong-un vtedy povedal, že pápeža by Severná Kórea "nadšene" privítala. František reagoval, že by bol ochotný ju navštíviť, ak by dostal oficiálnu pozvánku.
Vzťahy oboch Kóreí sa však medzičasom výrazne zhoršili. Pchjongjang pred týždňom rozhnevane odmietol ponuku Soulu na hospodársku pomoc výmenou za denuklearizáciu. Kimov režim tiež pripísal Južnej Kórei zodpovednosť za nedávne šírenie covidu v KĽDR a vyhrážal sa, že v reakcii "zlikviduje" politické vedenie v Soule.
"Keď ma pozvú – teda, prosím, pozvite ma – nepoviem nie," uviedol pápež pre juhokórejskú verejnoprávnu televíziu KBS. "Cieľom je jednoducho bratstvo," zdôraznil s opätovnou výzvou, aby Kórejčania "pracovali za mier".
Severná Kórea má v ústave zakotvenú slobodu vyznania, zakazuje však všetky náboženské aktivity mimo štátom povolených inštitúcií.
V prvej časti 20. storočia, pred rozdelením Kórejského polostrova, bol Pchjongjang regionálnym misionárskym centrom s desiatkami kostolov a prekvitajúcou kresťanskou komunitou, čím si toto mesto vyslúžilo označenie "Jeruzalem východu", približuje AFP.
Zakladateľ KĽDR Kim Ir-sen, starý otec súčasného vodcu, však vnímal kresťanstvo ako hrozbu a tvrdo ho perzekvoval. Severokórejský režim medzičasom umožnil katolíckym organizáciám prevádzkovať humanitárne projekty, priame vzťahy s Vatikánom však neudržiava.
Pápež František počas návštevy Južnej Kórey v roku 2014 celebroval osobitnú omšu venovanú opätovnému zjednoteniu oboch kórejských štátov.
