Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 27. september 2024Meniny má Cyprián
< sekcia Zahraničie

Pápež ponúkol útočisko väznenej mjanmarskej političke Su Ťij

Na snímke pápež František. Foto: TASR/AP

Su Ťij (78) si odpykáva 27-ročný trest odňatia slobody za rôzne obvinenia - od korupcie až po nerešpektovanie obmedzení počas pandémie vyvolanej chorobou COVID-19.

Vatikán 24. septembra (TASR) - Pápež František ponúkol zadržiavanej bývalej mjanmarskej líderke Aun Schan Su Ťij útočisko na území Vatikánu, uviedli v utorok talianske médiá, píše TASR.

Pápež počas svojej nedávnej cesty v Ázii na stretnutí s členmi svojej rehole - jezuitmi, hovoril o tom, že požiadal o prepustenie Aun Schan Su Ťij a že sa v Ríme stretol s jej synom.

"Navrhol som Vatikánu, aby jej poskytol útočisko na našom území," dodal pápež podľa denníka Corriere della Sera, ktorý publikoval článok talianskeho kňaza Antonia Spadara s výňatkami z rozhovorov počas pápežových stretnutí s jezuitmi pôsobiacimi v Indonézii, Východnom Timore a Singapure.

Vo svojich pravidelných príhovoroch k pútnikom, ktorí sa v nedeľu napoludnie zúčastňujú na spoločnej modlitbe na Námestí sv. Petra v Ríme, pápež v poslednom čase vyzýva modliť sa za mier na Ukrajine, ale aj za Mjanmarsko.

"Nemôžeme dnes mlčať o situácii v Mjanmarsku. Musíme niečo urobiť," apeluje pápež s tým, že budúcnosť tejto krajiny by mala byť miera založená na rešpektovaní dôstojnosti a práv každého človeka a na "rešpektovaní demokratického systému, ktorý každému umožňuje prispievať k spoločnému dobru."

Su Ťij (78) si odpykáva 27-ročný trest odňatia slobody za rôzne obvinenia - od korupcie až po nerešpektovanie obmedzení počas pandémie vyvolanej chorobou COVID-19.

V roku 2015 vyhrala jej Národná liga za demokraciu (NLD) prvé demokratické voľby v Mjanmarsku po 25 rokoch. Pri prevrate v roku 2021 ju však armáda zadržala. Vo väzení má zdravotné problémy.

Táto nositeľka Nobelovej ceny za mier z roku 1991 bola kedysi oslavovaná ako pilier ľudských práv. V roku 2017 však upadla do nemilosti svojich zahraničných podporovateľov, podľa ktorých nekonala, aby armáde v Mjanmarsku zabránila v prenasledovaní príslušníkov prevažne moslimskej menšiny Rohingov. Tento zásah je predmetom vyšetrovania OSN pre podozrenie z genocídy.