Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pápež uviedol, že kresťan nemôže byť antisemitom, lebo naše korene so židmi sú spoločné. Zdôraznil, že opak by bol v rozpore s vierou a životom.
Autor TASR
Vatikán 5. novembra (TASR) - Pápež František vyzval v pondelok na vyvinutie snáh, ktoré by viedli k vykoreneniu antisemitizmu z ľudskej spoločnosti.
Ako informoval portál Vatican News, pápež to povedal na stretnutí so skupinou 25 rabínov z východného Kaukazu, ktorí zastupujú židovské komunity žijúce prevažne v Dagestane a na severe Azerbajdžanu. Ich delegácia zavítala k pápežovi vôbec prvýkrát, a to v rámci Svetového kongresu horských Židov (World Congress of Mountain Jews).
František vo svojom príhovore s ľútosťou konštatoval, že "antisemitské postoje sa, žiaľ, objavujú ešte aj dnes".
Zopakoval, že "kresťan nemôže byť antisemitom", lebo "naše korene (so židmi) sú spoločné". Zdôraznil, že opak by "bol v rozpore s vierou a životom". Pripomenul tiež, že "sme spoločne povolaní k úsiliu, aby bol antisemitizmus vykorenený z ľudského spoločenstva."
Uviedol, že vždy zdôrazňoval dôležitosť priateľstva medzi židmi a katolíkmi, založeného na "bratstve, ktoré má korene v dejinách spásy a konkretizuje sa vo vzájomnej láskavosti". Pripomenul pritom výrok proroka Izaiáša, podľa Boh bude súdiť národy a kmene a tie "prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože".
Vyslovil sa za dialóg medzi kresťanmi a židmi, ktorý "sme v tejto dobe povolaní podporovať a šíriť na medzináboženskej úrovni, pre dobro celého ľudstva".
Zmienil sa v tejto súvislosti o medzináboženskom stretnutí, na ktorom sa pred dvoma rokmi zúčastnil v Azerbajdžane. Spomínal ho ako dôkaz, že harmonické vzťahy medzi náboženstvami je možné vytvárať na základe osobných vzťahov a dobrej vôle.
Horskí Židia sú potomkami Židov, ktorí v 6. storočí prišli na Kaukaz z Perzie. V minulosti boli známi ako veľkí bojovníci a jazdci. Mnoho storočí žili v hornatých oblastiach pri Kaspickom mori, ale po páde Sovietskeho zväzu sa rozišli do viacerých regiónov. Na konci 20. storočia sa k tomuto národu hlásilo asi 110.000 ľudí, pričom 50.000 z nich žije v Izraeli. Veľké komunity sú aj v Rusku a Azerbajdžane.
Ako informoval portál Vatican News, pápež to povedal na stretnutí so skupinou 25 rabínov z východného Kaukazu, ktorí zastupujú židovské komunity žijúce prevažne v Dagestane a na severe Azerbajdžanu. Ich delegácia zavítala k pápežovi vôbec prvýkrát, a to v rámci Svetového kongresu horských Židov (World Congress of Mountain Jews).
František vo svojom príhovore s ľútosťou konštatoval, že "antisemitské postoje sa, žiaľ, objavujú ešte aj dnes".
Zopakoval, že "kresťan nemôže byť antisemitom", lebo "naše korene (so židmi) sú spoločné". Zdôraznil, že opak by "bol v rozpore s vierou a životom". Pripomenul tiež, že "sme spoločne povolaní k úsiliu, aby bol antisemitizmus vykorenený z ľudského spoločenstva."
Uviedol, že vždy zdôrazňoval dôležitosť priateľstva medzi židmi a katolíkmi, založeného na "bratstve, ktoré má korene v dejinách spásy a konkretizuje sa vo vzájomnej láskavosti". Pripomenul pritom výrok proroka Izaiáša, podľa Boh bude súdiť národy a kmene a tie "prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože".
Vyslovil sa za dialóg medzi kresťanmi a židmi, ktorý "sme v tejto dobe povolaní podporovať a šíriť na medzináboženskej úrovni, pre dobro celého ľudstva".
Zmienil sa v tejto súvislosti o medzináboženskom stretnutí, na ktorom sa pred dvoma rokmi zúčastnil v Azerbajdžane. Spomínal ho ako dôkaz, že harmonické vzťahy medzi náboženstvami je možné vytvárať na základe osobných vzťahov a dobrej vôle.
Horskí Židia sú potomkami Židov, ktorí v 6. storočí prišli na Kaukaz z Perzie. V minulosti boli známi ako veľkí bojovníci a jazdci. Mnoho storočí žili v hornatých oblastiach pri Kaspickom mori, ale po páde Sovietskeho zväzu sa rozišli do viacerých regiónov. Na konci 20. storočia sa k tomuto národu hlásilo asi 110.000 ľudí, pričom 50.000 z nich žije v Izraeli. Veľké komunity sú aj v Rusku a Azerbajdžane.
