Niekoľko hodín pred schôdzkou čílski biskupi pred novinármi vyhlásili, že sa dopustili závažných chýb.
Autor TASR
Vatikán 15. mája (TASR) - Pápež František začal v utorok sériu stretnutí s 34 čílskymi biskupmi, ktorých povolal do Vatikánu, aby sa objasnil škandál súvisiaci s prípadmi pohlavného zneužívania detí v katolíckej cirkvi v Čile.
Informovala o tom v utorok agentúra Reuters s tým, že na tri dni naplánované stretnutia - individuálne aj v skupinách - by mali viesť k očiste v hierarchii cirkvi v Čile.
Niekoľko hodín pred schôdzkou čílski biskupi pred novinármi vyhlásili, že sa dopustili "závažných chýb". "Pociťujeme bolesť a hanbu," priznal pomocný biskup zo Santiaga Fernando Ramos.
Sexuálny škandál výrazne poškodil obraz cirkvi v kedysi tradične katolíckom Čile. Mal negatívny vplyv aj pápežovu povesť, pretože v januári, počas návštevy v Čile, sa zastával biskupov obviňovaných z toho, že kryli sexuálny škandál. Pápež neskôr tento svoj postoj prehodnotil. Následne do Čile vyslal arcibiskupa Charlesa Sciclunu, aby sa stretol s obeťami zneužívania a ďalšími veriacimi. Scicluna pripravil 2300-stranovú správu, ktorá bude teraz vo Vatikáne predmetom diskusií s čílskymi biskupmi.
Juan Ignacio González Errázuriz, biskup mesta San Bernardo, nevylúčil, že niektorí z biskupov zapletených do škandálu by mohli odstúpiť alebo byť odvolaní, ako mnohí Čiľania žiadajú. González však spresnil, že "to nezávisí od nás. Každý sa musí o tom rozhodnúť sám spolu s pápežom."
Jednou z kľúčových postáv krízy je Juan Barros, ktorého pápež v roku 2015 vymenoval za biskupa z Osorna aj napriek podozreniam a obvineniam, že kryl zneužívanie maloletých ich mentorom, pátrom Fernandom Karadimom. Barros uviedol, že nevedel o žiadnom priestupku.
S pápežom sa nedávno vo Vatikáne stretla aj trojica mužov - Juan Carlos Cruz, James Hamilton a José Andrés Murillo -, ktorí sa v minulosti stali obeťami sexuálneho zneužívania zo strany Karadimu.
Karadimove obete sa na cirkevných činiteľov obrátili už v roku 2002, tí im ale neuverili. Vatikán začal prípad vyšetrovať až v roku 2010, keď sa obvinenia dostali na verejnosť. Vatikán následne Karadimovi zakázal činnosť.
V roku 2011 Vatikán uznal Karadimu za vinného zo sexuálneho a psychického zneužívania mladistvých. Niektoré z Karadimových obetí požadujú Barrosovo odvolanie, pretože podľa nich Karadimovo správanie videl a nezasiahol. Barros tieto obvinenia odmieta.
Dnes 87-ročný Karadima žije v domove dôchodcov v Čile a naďalej odmieta všetky obvinenia a podozrenie voči svojej osobe.
Vatikán na margo stretnutia s biskupmi z Čile vo svojom vyhlásení zo soboty uviedol, že pápež bude voči nim tvrdý. Vo vyhlásení sa hovorí o "zakrývaní a hrubom vynechaní obetí". Uvádza sa v ňom tiež, že cieľom stretnutí vo Vatikáne bude aj snaha určiť "kolektívnu a individuálnu zodpovednosť za zničujúce rany" spáchané na obetiach škandálu.
Ako uviedla agentúra Reuters, v utorok vo svojej kázni počas rannej omše - bez priamej zmienky o Čile - sa pápež vyjadril, že každý biskup by mal vedieť, "kedy je čas, aby odišiel a odstúpil".
Informovala o tom v utorok agentúra Reuters s tým, že na tri dni naplánované stretnutia - individuálne aj v skupinách - by mali viesť k očiste v hierarchii cirkvi v Čile.
Niekoľko hodín pred schôdzkou čílski biskupi pred novinármi vyhlásili, že sa dopustili "závažných chýb". "Pociťujeme bolesť a hanbu," priznal pomocný biskup zo Santiaga Fernando Ramos.
Sexuálny škandál výrazne poškodil obraz cirkvi v kedysi tradične katolíckom Čile. Mal negatívny vplyv aj pápežovu povesť, pretože v januári, počas návštevy v Čile, sa zastával biskupov obviňovaných z toho, že kryli sexuálny škandál. Pápež neskôr tento svoj postoj prehodnotil. Následne do Čile vyslal arcibiskupa Charlesa Sciclunu, aby sa stretol s obeťami zneužívania a ďalšími veriacimi. Scicluna pripravil 2300-stranovú správu, ktorá bude teraz vo Vatikáne predmetom diskusií s čílskymi biskupmi.
Juan Ignacio González Errázuriz, biskup mesta San Bernardo, nevylúčil, že niektorí z biskupov zapletených do škandálu by mohli odstúpiť alebo byť odvolaní, ako mnohí Čiľania žiadajú. González však spresnil, že "to nezávisí od nás. Každý sa musí o tom rozhodnúť sám spolu s pápežom."
Jednou z kľúčových postáv krízy je Juan Barros, ktorého pápež v roku 2015 vymenoval za biskupa z Osorna aj napriek podozreniam a obvineniam, že kryl zneužívanie maloletých ich mentorom, pátrom Fernandom Karadimom. Barros uviedol, že nevedel o žiadnom priestupku.
S pápežom sa nedávno vo Vatikáne stretla aj trojica mužov - Juan Carlos Cruz, James Hamilton a José Andrés Murillo -, ktorí sa v minulosti stali obeťami sexuálneho zneužívania zo strany Karadimu.
Karadimove obete sa na cirkevných činiteľov obrátili už v roku 2002, tí im ale neuverili. Vatikán začal prípad vyšetrovať až v roku 2010, keď sa obvinenia dostali na verejnosť. Vatikán následne Karadimovi zakázal činnosť.
V roku 2011 Vatikán uznal Karadimu za vinného zo sexuálneho a psychického zneužívania mladistvých. Niektoré z Karadimových obetí požadujú Barrosovo odvolanie, pretože podľa nich Karadimovo správanie videl a nezasiahol. Barros tieto obvinenia odmieta.
Dnes 87-ročný Karadima žije v domove dôchodcov v Čile a naďalej odmieta všetky obvinenia a podozrenie voči svojej osobe.
Vatikán na margo stretnutia s biskupmi z Čile vo svojom vyhlásení zo soboty uviedol, že pápež bude voči nim tvrdý. Vo vyhlásení sa hovorí o "zakrývaní a hrubom vynechaní obetí". Uvádza sa v ňom tiež, že cieľom stretnutí vo Vatikáne bude aj snaha určiť "kolektívnu a individuálnu zodpovednosť za zničujúce rany" spáchané na obetiach škandálu.
Ako uviedla agentúra Reuters, v utorok vo svojej kázni počas rannej omše - bez priamej zmienky o Čile - sa pápež vyjadril, že každý biskup by mal vedieť, "kedy je čas, aby odišiel a odstúpil".