Časť bolestného dedičstva, s ktorým sa teraz stretávame, pramení zo skutočnosti, že domorodým babičkám zabránili odovzdať vieru v ich vlastnom jazyku a kultúre, povedal pápež.
Autor TASR
Edmonton 27. júla (TASR) - Pápež František sa v utorok počas návštevy Kanady zúčastnil na púti k jazeru, ktoré je pôvodným obyvateľom už po stáročia známe ako posvätné miesto uzdravenia.
Modlitba pri jazere Lac Sainte Anne v provincii Alberta za odpustenie hriechov spojených s kolonizáciou bola jedným z duchovných vrcholov pápežovej šesťdňovej návštevy Kanady, ktorej cieľom je odčiniť úlohu katolíckej cirkvi pri prevádzkovaní internátnych škôl, kde boli násilne asimilované deti pôvodných obyvateľov krajiny.
V pondelok sa pápež ospravedlnil za "katastrofálny" spôsob, akým boli rozvrátené rodiny pôvodných obyvateľov; v utorok potom prešiel k modlitbe, aby preživším pomohol vyliečiť sa z "rán násilia".
Obrad, ktorý sa uskutočnil na brehu jazera, pripadol na sviatok svätej Anny, Ježišovej starej matky. Ide o biblickú postavu, ktorú majú domorodí katolíci v mimoriadnej úcte a každoročne putujú k jazeru Lac Sainte Anne, aby sa ponorili do jeho vôd.
František vo svojom príhovore vyzdvihol význam, ktorý majú staré mamy v rodinách pôvodných obyvateľov, a pripomenul rozhodujúcu úlohu, ktorú mala jeho vlastná stará mama Rosa pri odovzdávaní viery, keď bol chlapcom a mladíkom v Buenos Aires.
"Časť bolestného dedičstva, s ktorým sa teraz stretávame, pramení zo skutočnosti, že domorodým babičkám zabránili odovzdať vieru v ich vlastnom jazyku a kultúre," povedal pápež.
Všetkým rodinám, ktoré majú doma starších ľudí, pápež odkázal, aby si uvedomili: "Máte poklad! Strážte tento zdroj života vo svojich domovoch: starajte sa oň ako o vzácne dedičstvo, ktoré treba milovať a opatrovať."
Pápež František sa následne zameral na liečivú silu vody v kontexte zranení, ktoré utrpeli pôvodní obyvatelia Kanady po kolonizácii Európanmi.
František pred tým v pondelok označil internátne školy, ktoré z donútenia navštevovali deti pôvodných obyvateľov, za "katastrofálnu chybu" a na mieste bývalej školy v Maskwacise sa ospravedlnil za "zlo, ktorého sa dopustili mnohí kresťania na pôvodnom obyvateľstve".
Agentúra AP konštatovala, že emócie boli ešte aj o deň neskôr veľmi silné a mnohí laici i odborníci ich analyzovali.
Murray Sinclair, predseda kanadskej Komisie pre pravdu a zmierenie, síce pápežovo ospravedlnenie v pondelok privítal, ale v utorok povedal, že nezašlo dostatočne ďaleko v uznaní inštitucionálnej viny za vlastnú úlohu úradu pápeža pri ospravedlňovaní európskej koloniálnej expanzie a za to, že cirkevná hierarchia schvaľovala asimilačnú politiku Kanady.
"Je dôležité zdôrazniť, že cirkev nebola len agentom štátu, ani len účastníkom vládnej politiky, ale bola hlavným spoluautorom najtemnejších kapitol v dejinách tejto krajiny," uviedol Sinclair vo vyhlásení.
Dodal, že cirkevné nariadenia viedli priamo ku "kultúrnej genocíde" pôvodného obyvateľstva tým, že podporovali koloniálnu politiku a tzv. doktrínu objavenia - medzinárodnoprávnu koncepciu z 19. storočia, ktorá bola chápaná ako ospravedlnenie koloniálneho zaberania pôdy a zdrojov európskymi mocnosťami.
Organizátori pápežovej cesty sa ohradili voči Sinclairovej kritike a trvali na tom, že František skutočne "prijal plnú zodpovednosť za úlohu katolíckej cirkvi v systéme internátnych škôl".
Modlitba pri jazere Lac Sainte Anne v provincii Alberta za odpustenie hriechov spojených s kolonizáciou bola jedným z duchovných vrcholov pápežovej šesťdňovej návštevy Kanady, ktorej cieľom je odčiniť úlohu katolíckej cirkvi pri prevádzkovaní internátnych škôl, kde boli násilne asimilované deti pôvodných obyvateľov krajiny.
V pondelok sa pápež ospravedlnil za "katastrofálny" spôsob, akým boli rozvrátené rodiny pôvodných obyvateľov; v utorok potom prešiel k modlitbe, aby preživším pomohol vyliečiť sa z "rán násilia".
Obrad, ktorý sa uskutočnil na brehu jazera, pripadol na sviatok svätej Anny, Ježišovej starej matky. Ide o biblickú postavu, ktorú majú domorodí katolíci v mimoriadnej úcte a každoročne putujú k jazeru Lac Sainte Anne, aby sa ponorili do jeho vôd.
František vo svojom príhovore vyzdvihol význam, ktorý majú staré mamy v rodinách pôvodných obyvateľov, a pripomenul rozhodujúcu úlohu, ktorú mala jeho vlastná stará mama Rosa pri odovzdávaní viery, keď bol chlapcom a mladíkom v Buenos Aires.
"Časť bolestného dedičstva, s ktorým sa teraz stretávame, pramení zo skutočnosti, že domorodým babičkám zabránili odovzdať vieru v ich vlastnom jazyku a kultúre," povedal pápež.
Všetkým rodinám, ktoré majú doma starších ľudí, pápež odkázal, aby si uvedomili: "Máte poklad! Strážte tento zdroj života vo svojich domovoch: starajte sa oň ako o vzácne dedičstvo, ktoré treba milovať a opatrovať."
Pápež František sa následne zameral na liečivú silu vody v kontexte zranení, ktoré utrpeli pôvodní obyvatelia Kanady po kolonizácii Európanmi.
František pred tým v pondelok označil internátne školy, ktoré z donútenia navštevovali deti pôvodných obyvateľov, za "katastrofálnu chybu" a na mieste bývalej školy v Maskwacise sa ospravedlnil za "zlo, ktorého sa dopustili mnohí kresťania na pôvodnom obyvateľstve".
Agentúra AP konštatovala, že emócie boli ešte aj o deň neskôr veľmi silné a mnohí laici i odborníci ich analyzovali.
Murray Sinclair, predseda kanadskej Komisie pre pravdu a zmierenie, síce pápežovo ospravedlnenie v pondelok privítal, ale v utorok povedal, že nezašlo dostatočne ďaleko v uznaní inštitucionálnej viny za vlastnú úlohu úradu pápeža pri ospravedlňovaní európskej koloniálnej expanzie a za to, že cirkevná hierarchia schvaľovala asimilačnú politiku Kanady.
"Je dôležité zdôrazniť, že cirkev nebola len agentom štátu, ani len účastníkom vládnej politiky, ale bola hlavným spoluautorom najtemnejších kapitol v dejinách tejto krajiny," uviedol Sinclair vo vyhlásení.
Dodal, že cirkevné nariadenia viedli priamo ku "kultúrnej genocíde" pôvodného obyvateľstva tým, že podporovali koloniálnu politiku a tzv. doktrínu objavenia - medzinárodnoprávnu koncepciu z 19. storočia, ktorá bola chápaná ako ospravedlnenie koloniálneho zaberania pôdy a zdrojov európskymi mocnosťami.
Organizátori pápežovej cesty sa ohradili voči Sinclairovej kritike a trvali na tom, že František skutočne "prijal plnú zodpovednosť za úlohu katolíckej cirkvi v systéme internátnych škôl".