Vatikán 1. mája (TASR) - Pápež František v nedeľu potvrdil, že prebiehajú rozhovory o vrátení artefaktov z kanadskej koloniálnej éry vo Vatikánskych múzeách. Vyjadril tiež ochotu vrátiť ďalšie problematické predmety z vatikánskych zbierok. TASR informuje podľa agentúry AP.

"Napadá mi siedme prikázanie: Ak niečo ukradnete, musíte to vrátiť," povedal pápež František počas tlačovej konferencie na palube lietadla pri návrate z Maďarska.

Nedávno nechal vrátiť do Grécka tri fragmenty sôch Parthenonu, ktoré boli vo Vatikánskych múzeách dve storočia. V nedeľu potvrdil, že to bolo "správne gesto".

"V prípade, že môžete vrátiť veci, kde je potrebné urobiť gesto, je lepšie to urobiť," povedal. "Niekedy nemôžete, ak neexistujú žiadne možnosti ... Ale v prípadoch, keď môžete vrátiť peniaze, urobte to. Je to dobré pre každého, takže si nezvyknete dávať ruky do vreciek niekoho iného."

V súčasnosti mnohé múzeá v Európe a Severnej Amerike prehodnocujú svoje etnografické a antropologické zbierky. Debata o reštitúcii exponátov sa rozprúdila v rámci zúčtovania s koloniálnymi výbojmi a požiadaviek na vrátenie vojnovej koristi od krajín a spoločenstiev pôvodu.

V prípade Vatikánu rozsiahlu časť zbierok domorodého umenia poslali katolícki misionári do Ríma na výstavu v roku 1925. Argumentuje preto, že obradné masky, opasky a ďalšie veci boli dary. Kritici však pochybujú, či ich domorodci v tom čase mohli voľne ponúkať vzhľadom na rozdiel síl v koloniálnych obdobiach.

František pripomenul, že rabovanie bolo bežnou črtou dávnych čias. Povedal, že v budúcnosti musia múzeá "v každom prípade rozlišovať", ale tam, kde je to možné, by sa mali predmety reštituovať.

"A ak zajtra prídu Egypťania a požiadajú o obelisk, čo budeme robiť?" povedal a zachichotal sa s odkazom na obelisk v strede Námestia svätého Petra. Do Ríma ho pred viac ako 2000 rokmi priviezol rímsky cisár Caligula a na dnešné miesto bol premiestnený v 16. storočí.

František je prvý latinskoamerický pápež a dobre pozná aj tú časť histórie, ktorá je Európanom menej známa. Minulý rok sa v Kanade osobne ospravedlnil domorodým obyvateľom za zneužívanie na internátnych školách zo strany katolíckych misionárov.

Ako pokračovaním kanadského ospravedlnenia Vatikán už formálne odmietol tzv. doktrínu objavov. Túto teóriu podporovali pápežské buly z 15. storočia a bola použitá na legitimizáciu zabratia pôvodných území. Dnes tvorí základ niektorých zákonov o vlastníctve pôdy v USA a Kanade.