Sydney 10. apríla (TASR) - Papua-Nová Guinea s „okamžitou“ platnosťou zruší svoj zákaz obchodovania s uhlíkovými kreditmi. Podľa agentúry AFP to vo štvrtok uviedol tamojší minister životného prostredia Simo Kilepa.

Ostrov Nová Guinea má tretí najväčší pás dažďových pralesov na svete, ktoré pomáhajú planéte dýchať tým, že absorbujú oxid uhličitý a menia ho na kyslík.

Uhlíkový kredit je jednotka merania zníženia emisií skleníkových plynov (GHG) - je to spôsob, ako merať a obchodovať so znížením emisií skleníkových plynov. Môžu ich kupovať a predávať spoločnosti, vlády a jednotlivci, aby kompenzovali svoje emisie, píše sa na webe co2news.

Uhlíkové kredity sa získavajú prostredníctvom projektov znižovania emisií, ako je výsadba stromov, obnoviteľná energia a efektívnejšia spotreba energie. Keď projekt zníži emisie skleníkových plynov, môže získať uhlíkové kredity. Tieto kredity sa potom môžu predať spoločnostiam, ktoré chcú znížiť svoje emisie.

V prípade Papuy-Novej Guiney sa uhlíkové kredity považujú za dôležitý nástroj, ako zabrániť ničeniu tamojších dažďových pralesov, na ktoré pripadá približne sedem percent svetovej biodiverzity.

Papua-Nová Guinea v marci 2022 vyhlásila moratórium na spomínané obchodovanie s uhlíkovými kreditmi. Do roku 2022 mohli syndikáty so zahraničnou podporou podpisovať zmluvy o uhlíkových kreditoch priamo s radami starších v jednotlivých dedinách.

Podľa agentúry AFP to v praxi znamenalo, že v podstate platili majiteľom pôdy za to, aby sa časti dažďového pralesa nevyklčovali na pestovanie plodín, nepredávali na ťažbu alebo nevyrúbali a nepremenili na guľatinu. Takouto ochranou pralesa, ktorý by inak zanikol, tieto spoločnosti získali uhlíkové kredity - a tie mohli predávať na medzinárodných trhoch.

Rozsah niektorých projektov bol obrovský - podľa organizácie Carbon Market Watch by sa jeden zo systémov obchodovania s uhlíkom, ktorý mal byť založený na severnom pobreží Papuy-Novej Guiney, zaradil medzi najväčšie na svete.

Miestny trh s uhlíkom sa však zmietal v kontroverziách, pričom jeden z regionálnych guvernérov tvrdil, že niektoré zahraničné firmy boli len „uhlíkovými kovbojmi“, ktorí chceli rýchlo zarobiť.

Dokazuje to aj pátranie investigatívnych novinárov austrálskej televízie ABC, podľa ktorých sa v dažďových pralesoch vyčlenených na uhlíkové kredity stále ťaží drevo.

Niektorí vlastníci pôdy sa okrem toho sťažovali, že lukratívne sľuby ich zahraničných partnerov zostali zväčša nesplnené a vyústili aj do sporov o pôdu.

Systémy uhlíkových kreditov boli poznačené množstvom podobných sťažností aj inde vo svete - okrem iného aj pre to, že neexistuje žiadny spoločný súbor pravidiel upravujúcich tieto burzy a mnohé projekty boli obvinené z predaja bezcenných uhlíkových kreditov.

Vlády často nútia veľkých znečisťovateľov kompenzovať emisie prostredníctvom povinných systémov uhlíkových kreditov. Firmy, charitatívne organizácie a jednotlivci sa však môžu rozhodnúť nakupovať tieto kredity aj na takzvaných dobrovoľných trhoch s uhlíkom.

Dobrovoľný systém Papuy-Novej Guiney je zaradený do medzinárodného rámca známeho ako REDD - ide o znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách.

AFP doplnila, že Papua-Nová Guinea pripravuje bilaterálnu dohodu, na ktorej základe by mohla vyrábať uhlíkové kredity pre mestský štát Singapur.

Predstavitelia vlády Papuy-Novej Guiney minulý týždeň deklarovali, že cieľom je, aby sa táto ostrovná krajina stala sa „kľúčovým hráčom na medzinárodnom trhu s uhlíkom.“