Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Väčšina zradikalizovaných policajtov sú ľudia, ktorí vstúpili do polície v polovici prvého desaťročia tohto storočia na základe výsledkov interného výberového konania.
Autor TASR
Paríž 11. januára (TASR) - V rokoch 2012-15 prešlo procesom radikalizácie 17 príslušníkov francúzskej polície slúžiacich v Parížskej oblasti. Tento proces akceleroval v roku 2014, uvádza sa to v správe bezpečnostného riaditeľstva pre oblasť parížskej aglomerácie (DSPAP).
Väčšina zradikalizovaných policajtov sú ľudia, ktorí vstúpili do polície v polovici prvého desaťročia tohto storočia na základe výsledkov interného výberového konania. Viacerí z nich predtým slúžili v polícii ako pomocné sily, informoval spravodajský kanál LCI.
Medzi zradikalizovanými príslušníkmi polície sú aj ženy, ktoré podľa správy idú pomerne často a razantne do stretu so svojím velením, napríklad kvôli noseniu uniformy.
V knihe novinárov Erica Pelletiera a Christopha Duboisa, ktorá sa zmieňuje o správe DSPAP, sa píše o policajtke z 12. parížskeho obvodu, ktorá sa na povinnú lekársku kontrolu dostavila v septembri roku 2914 v hidžábe. O mesiac neskôr protestovala proti noseniu uniformy, pričom o nohaviciach, ktoré sú jej súčasťou aj pre ženy, sa vyjadrila ako "o špinavej handre Republiky".
Ďalšia policajtka, pôsobiaca v 17. parížskom obvode, bola vlani odsúdená na desať mesiacov väzenia podmienečne a dvojročný zákaz služby v polícii po tom, ako na svojom konte na sociálnej sieti Facebook napísala, že sa hanbí za to, že nosí francúzsku policajnú uniformu. Uviedla, že "byť na mieste teroristov, dávno by som vyhodila do vzduchu Elyzejský palác so všetkými, čo sú v ňom".
Sociológ Farhad Khosrokhavar, ktorého kontaktoval denník Le Parisien, v redakcii na správu o radikalizácii viacerých príslušníkov parížskej polície uviedol, že "ide skôr o fundamentalizmus ako o radikalizáciu, kde sa ráta s prechodom k násilnému činu".
Podľa neho títo policajti prijali svoje "rozhodnutie po zrelom zvážení", čo však odhaľuje "ich impulzívnosť a mentálnu krehkosť". Svojím konaním sa tieto osoby vedome vystavili sankciám a vylúčeniu, tvrdí sociológ. "Z hľadiska ich kariéry nejde o nič iné ako o profesionálnu samovraždu," dodal.
Podľa zdrojov, na ktoré sa odvolávajú autori spomínanej knihy, na francúzskych ministerstvách obrany, vnútra a spravodlivosti zaznamenali v posledných rokoch asi sto prípadov radikalizácie ich zamestnancov.
Väčšina zradikalizovaných policajtov sú ľudia, ktorí vstúpili do polície v polovici prvého desaťročia tohto storočia na základe výsledkov interného výberového konania. Viacerí z nich predtým slúžili v polícii ako pomocné sily, informoval spravodajský kanál LCI.
Medzi zradikalizovanými príslušníkmi polície sú aj ženy, ktoré podľa správy idú pomerne často a razantne do stretu so svojím velením, napríklad kvôli noseniu uniformy.
V knihe novinárov Erica Pelletiera a Christopha Duboisa, ktorá sa zmieňuje o správe DSPAP, sa píše o policajtke z 12. parížskeho obvodu, ktorá sa na povinnú lekársku kontrolu dostavila v septembri roku 2914 v hidžábe. O mesiac neskôr protestovala proti noseniu uniformy, pričom o nohaviciach, ktoré sú jej súčasťou aj pre ženy, sa vyjadrila ako "o špinavej handre Republiky".
Ďalšia policajtka, pôsobiaca v 17. parížskom obvode, bola vlani odsúdená na desať mesiacov väzenia podmienečne a dvojročný zákaz služby v polícii po tom, ako na svojom konte na sociálnej sieti Facebook napísala, že sa hanbí za to, že nosí francúzsku policajnú uniformu. Uviedla, že "byť na mieste teroristov, dávno by som vyhodila do vzduchu Elyzejský palác so všetkými, čo sú v ňom".
Sociológ Farhad Khosrokhavar, ktorého kontaktoval denník Le Parisien, v redakcii na správu o radikalizácii viacerých príslušníkov parížskej polície uviedol, že "ide skôr o fundamentalizmus ako o radikalizáciu, kde sa ráta s prechodom k násilnému činu".
Podľa neho títo policajti prijali svoje "rozhodnutie po zrelom zvážení", čo však odhaľuje "ich impulzívnosť a mentálnu krehkosť". Svojím konaním sa tieto osoby vedome vystavili sankciám a vylúčeniu, tvrdí sociológ. "Z hľadiska ich kariéry nejde o nič iné ako o profesionálnu samovraždu," dodal.
Podľa zdrojov, na ktoré sa odvolávajú autori spomínanej knihy, na francúzskych ministerstvách obrany, vnútra a spravodlivosti zaznamenali v posledných rokoch asi sto prípadov radikalizácie ich zamestnancov.
