Túto krajinu tak budú opäť pravidelne navštevovať dvaja spravodajcovia PZ RE a sledovať dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 25. apríla (TASR) - Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) dnes na svojom jarnom plenárnom zasadnutí hlasovalo za opätovné zavedenie tzv. monitoringu voči Turecku. Túto krajinu tak budú opäť pravidelne navštevovať dvaja spravodajcovia PZ RE a sledovať dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu.
Monitorovací výbor PZ RE vyjadril obavy z ústavných zmien, schválených nedávno v referende, ktoré sa konalo počas trvania výnimočného stavu. Výbor opätovne vyjadril znepokojenie zo zásahov úradnej moci voči slobode médií a nad rozsahom "očisťovania" štátneho aparátu, ktoré postihuje zamestnancov vo verejnej správe, armáde, súdnictve a školstve.
Podľa správy PZ RE až jedna štvrtina sudcov a prokurátorov prišla v rámci čistiek o zamestnanie, rovnako ako desatina policajtov, 30 percent funkcionárov ministerstva zahraničných vecí a 5000 akademikov.
Parlamentná spravodajkyňa pre Turecko, estónska poslankyňa Marianne Mikková, dnes v tejto súvislosti povedala, že ústavné zmeny, ktoré výrazne rozširujú právomoci prezidenta, "nerešpektujú naše základné a spoločné chápanie demokracie". Spolu s nórskou poslankyňou Ingebjörg Godskesenovou v správe pre PZ RE upozornili, že vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) prijala "neprimerané opatrenia", ktoré presahujú to, čo povoľuje turecká ústava a aj medzinárodné právo. Mikková zdôraznila, že proces monitorovania nie je "trest" pre Turecko, ale snaha o posilnenie dialógu s touto krajinou.
Monitorovací výbor PZ RE vyjadril obavy z ústavných zmien, schválených nedávno v referende, ktoré sa konalo počas trvania výnimočného stavu. Výbor opätovne vyjadril znepokojenie zo zásahov úradnej moci voči slobode médií a nad rozsahom "očisťovania" štátneho aparátu, ktoré postihuje zamestnancov vo verejnej správe, armáde, súdnictve a školstve.
Podľa správy PZ RE až jedna štvrtina sudcov a prokurátorov prišla v rámci čistiek o zamestnanie, rovnako ako desatina policajtov, 30 percent funkcionárov ministerstva zahraničných vecí a 5000 akademikov.
Parlamentná spravodajkyňa pre Turecko, estónska poslankyňa Marianne Mikková, dnes v tejto súvislosti povedala, že ústavné zmeny, ktoré výrazne rozširujú právomoci prezidenta, "nerešpektujú naše základné a spoločné chápanie demokracie". Spolu s nórskou poslankyňou Ingebjörg Godskesenovou v správe pre PZ RE upozornili, že vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) prijala "neprimerané opatrenia", ktoré presahujú to, čo povoľuje turecká ústava a aj medzinárodné právo. Mikková zdôraznila, že proces monitorovania nie je "trest" pre Turecko, ale snaha o posilnenie dialógu s touto krajinou.