Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pašinjan sa popri summite krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) stretol s Putinom, s ktorým chcel hovoriť o tejto "kríze" a možných spôsoboch jej riešenia.
Autor TASR
Petrohrad 27. decembra (TASR) - Arménsky premiér Nikol Pašinjan spochybnil v utorok úlohu príslušníkov ruských mierových síl v Náhornom Karabachu, keď hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o blokáde v tomto spornom regióne. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Azerbajdžanskí aktivisti blokujú od polovice decembra tzv. Lačinský koridor – ktorý je jediným cestným spojením medzi Náhorným Karabachom a Arménskom –, čím vyjadrujú nespokojnosť s údajnou nezákonnou ťažbou. V dôsledku tejto blokády dochádzajú obyvateľom tejto horskej oblasti už zásoby potravín, liekov i pohonných hmôt.
Baku tvrdí, že protest vznikol spontánne, Jerevan však obviňuje Azerbajdžan z organizovania tohto protestu s cieľom prinútiť Arménov opustiť sporný región.
Pašinjan sa popri summite krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) stretol s Putinom, s ktorým chcel hovoriť o tejto "kríze" a možných spôsoboch jej riešenia.
"Je to zóna, za ktorú sú zodpovední ruskí mierotvorcovia v Náhornom Karabachu," uviedol Pašinjan. Zároveň dodal, že napriek dohode nemá ruská mierová misia Lačinský koridor pod kontrolou.
Putin pred novinármi uviedol, že je dôležité zamerať sa najmä na urovnanie napätia v Zakaukazsku, a uviedol, že o danej záležitosti sa už od pondelka diskutuje, no bližšie informácie neuviedol.
Azerbajdžan a Arménsko viedli o územie Náhorného Karabachu už dve vojny. Posledná vypukla v roku 2020 a vyžiadala si vyše 6500 životov. Tento posledný konflikt sa skončil prímerím, ktoré vyrokovalo Rusko. V rámci mierovej dohody tiež Arménsko odstúpilo Azerbajdžanu územie, ktoré roky ovládalo.
Rusko okrem toho vyslalo v rámci tejto dohody do Náhorného Karabachu mierotvorcov. Arménsko však od začiatku blokády Rusko obviňuje z toho, že jeho mierová misia v Karabachu zlyhala.
Na summite SNŠ, ktorý aktuálne prebieha v Petrohrade, sa zúčastnil aj úhlavný nepriateľ Arménska – azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. Rusko sa aj napriek prebiehajúcej vojne na Ukrajine snaží zachovať si úlohu sprostredkovateľa medzi týmito bývalými sovietskymi republikami
Azerbajdžanskí aktivisti blokujú od polovice decembra tzv. Lačinský koridor – ktorý je jediným cestným spojením medzi Náhorným Karabachom a Arménskom –, čím vyjadrujú nespokojnosť s údajnou nezákonnou ťažbou. V dôsledku tejto blokády dochádzajú obyvateľom tejto horskej oblasti už zásoby potravín, liekov i pohonných hmôt.
Baku tvrdí, že protest vznikol spontánne, Jerevan však obviňuje Azerbajdžan z organizovania tohto protestu s cieľom prinútiť Arménov opustiť sporný región.
Pašinjan sa popri summite krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) stretol s Putinom, s ktorým chcel hovoriť o tejto "kríze" a možných spôsoboch jej riešenia.
"Je to zóna, za ktorú sú zodpovední ruskí mierotvorcovia v Náhornom Karabachu," uviedol Pašinjan. Zároveň dodal, že napriek dohode nemá ruská mierová misia Lačinský koridor pod kontrolou.
Putin pred novinármi uviedol, že je dôležité zamerať sa najmä na urovnanie napätia v Zakaukazsku, a uviedol, že o danej záležitosti sa už od pondelka diskutuje, no bližšie informácie neuviedol.
Azerbajdžan a Arménsko viedli o územie Náhorného Karabachu už dve vojny. Posledná vypukla v roku 2020 a vyžiadala si vyše 6500 životov. Tento posledný konflikt sa skončil prímerím, ktoré vyrokovalo Rusko. V rámci mierovej dohody tiež Arménsko odstúpilo Azerbajdžanu územie, ktoré roky ovládalo.
Rusko okrem toho vyslalo v rámci tejto dohody do Náhorného Karabachu mierotvorcov. Arménsko však od začiatku blokády Rusko obviňuje z toho, že jeho mierová misia v Karabachu zlyhala.
Na summite SNŠ, ktorý aktuálne prebieha v Petrohrade, sa zúčastnil aj úhlavný nepriateľ Arménska – azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. Rusko sa aj napriek prebiehajúcej vojne na Ukrajine snaží zachovať si úlohu sprostredkovateľa medzi týmito bývalými sovietskymi republikami
