Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pašinjan vo svojom prejave pred europoslancami vyjadril svoju neochvejnú obranu demokratických princípov na pozadí mnohostranných kríz, ktorým Arménsko v posledných rokoch muselo čeliť.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 17. októbra (TASR) - Tradiční spojenci Arménsku v jeho najťažšej chvíli nepomohli, uviedol v utorok v pléne Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu arménsky premiér Nikol Pašinjan. Informuje o tom spravodajca TASR.
Pašinjan vo svojom prejave pred europoslancami vyjadril svoju neochvejnú obranu demokratických princípov na pozadí mnohostranných kríz, ktorým Arménsko v posledných rokoch muselo čeliť. Zdôraznil najmä turbulentné následky vojny o región Náhorný Karabach v rokoch 2020 – 2021 a pohraničný konflikt s Azerbajdžanom.
Odmietol tvrdenia, podľa ktorých Arménsko trpí, pretože je demokraciou a naopak, zdôraznil, že jeho krajina by bola "paralyzovaná" a stratila by svoju nezávislosť a suverenitu, ak by nebola demokratická.
Hodnotiac nedávny útok Azerbajdžanu a jeho opätovné obsadenie odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach povedal, že vláda v Baku touto ofenzívou napĺňa svoju "dlhodobú politiku etnických čistiek". Poslancom opísal strašnú humanitárnu situáciu, ktorá vznikla po dlhodobej azerbajdžanskej blokáde Lačinského koridoru, spájajúceho Arménov z Náhorného Karabachu s Arménskom, a skritizoval Rusko, ktoré podľa neho nezabránilo poslednej ofenzíve azerbajdžanských ozbrojených síl.
"Keď státisíce Arménov utekali z Náhorného Karabachu do Arménska, nielenže nám naši spojenci v oblasti bezpečnosti odmietli pomôcť, ale verejne volali po zmene moci v Arménsku s cieľom zvrhnúť demokratickú vládu," povedal Pašinjan s odkazom na záruky, ktoré voči Arménsku neokázalo naplniť Rusko. Zároveň dodal, že ľud Arménska je zjednotený za udržanie vlastnej nezávislosti, suverenity a demokracie, a že "ďalšie sprisahanie proti nášmu štátu zlyhalo".
Pašinjan v pléne EP podrobne načrtol predchádzajúce a doteraz neúspešné pokusy o dosiahnutie trvalého mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom a vyjadril ochotu podpísať dohodu o urovnaní mieru a vzťahov s Baku do konca tohto roka. "Na to je potrebná politická vôľa a ja ju mám. Na druhej strane, medzinárodné spoločenstvo a Európska únia a krajiny nášho regiónu by nás mali podporiť, urobiť všetko pre to, aby táto príležitosť bola pre nás reálna," odkázal arménsky premiér.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Pašinjan vo svojom prejave pred europoslancami vyjadril svoju neochvejnú obranu demokratických princípov na pozadí mnohostranných kríz, ktorým Arménsko v posledných rokoch muselo čeliť. Zdôraznil najmä turbulentné následky vojny o región Náhorný Karabach v rokoch 2020 – 2021 a pohraničný konflikt s Azerbajdžanom.
Odmietol tvrdenia, podľa ktorých Arménsko trpí, pretože je demokraciou a naopak, zdôraznil, že jeho krajina by bola "paralyzovaná" a stratila by svoju nezávislosť a suverenitu, ak by nebola demokratická.
Hodnotiac nedávny útok Azerbajdžanu a jeho opätovné obsadenie odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach povedal, že vláda v Baku touto ofenzívou napĺňa svoju "dlhodobú politiku etnických čistiek". Poslancom opísal strašnú humanitárnu situáciu, ktorá vznikla po dlhodobej azerbajdžanskej blokáde Lačinského koridoru, spájajúceho Arménov z Náhorného Karabachu s Arménskom, a skritizoval Rusko, ktoré podľa neho nezabránilo poslednej ofenzíve azerbajdžanských ozbrojených síl.
"Keď státisíce Arménov utekali z Náhorného Karabachu do Arménska, nielenže nám naši spojenci v oblasti bezpečnosti odmietli pomôcť, ale verejne volali po zmene moci v Arménsku s cieľom zvrhnúť demokratickú vládu," povedal Pašinjan s odkazom na záruky, ktoré voči Arménsku neokázalo naplniť Rusko. Zároveň dodal, že ľud Arménska je zjednotený za udržanie vlastnej nezávislosti, suverenity a demokracie, a že "ďalšie sprisahanie proti nášmu štátu zlyhalo".
Pašinjan v pléne EP podrobne načrtol predchádzajúce a doteraz neúspešné pokusy o dosiahnutie trvalého mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom a vyjadril ochotu podpísať dohodu o urovnaní mieru a vzťahov s Baku do konca tohto roka. "Na to je potrebná politická vôľa a ja ju mám. Na druhej strane, medzinárodné spoločenstvo a Európska únia a krajiny nášho regiónu by nás mali podporiť, urobiť všetko pre to, aby táto príležitosť bola pre nás reálna," odkázal arménsky premiér.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
