Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Paška tak reagoval na odhalenia denníka Washington Post o tajnej operácii, v rámci ktorej spravodajské služby USA od roku 2007 zbierajú a vyhodnocujú súkromné informácie z elektronickej komunikácie.
Autor TASR
,aktualizované Štrasburg 13. júna (TASR) - Tajné operácie americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) s krycím názvom PRISM sa stali témou mimoriadneho rokovania Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Počas rozpravy pred šéfkou európskej diplomacie Catherine Ashtonovou patril slovenský europoslanec Jaroslav Paška (SNS) medzi tých, ktorí tieto operácie ostro odsúdili.
"Tak, ako úchylák cez kľúčovú dierku s vypleštenými očami sleduje nahú susedu pri sprchovaní, rovnako Obamove tajné očká a ušká sledujú prácu a komunikáciu všetkých médií a ich zamestnancov," odznelo vo vystúpení podpredsedu poslaneckej frakcie Európa slobody a demokracie (EFD).
Paška tak reagoval na odhalenia denníka Washington Post o tajnej operácii, v rámci ktorej spravodajské služby USA od roku 2007 zbierajú a vyhodnocujú súkromné informácie z elektronickej komunikácie všetkých občanov využívajúcich servery a služby spoločností Microsoft, Yahoo, Google, Facebook, PalTalk, YouTube, Skype, AOL a Apple.
Tieto operácie podľa neho poukázali na deficit ochranných mechanizmov v každodennej elektronickej komunikácii.
"EÚ je garantom ľudských práv občanov únie. Má to zakotvené v základných dokumentoch. Je prirodzené, že by sa predstavitelia únie mali zastať svojich občanov, ktorí sú od roku 2007 sledovaní cez ich elektronické dáta, čím dochádza k porušeniu práva na súkromie," uviedol Paška pre TASR.
Slovenský europoslanec dodal, že je potrebné rázne zakročiť najmä proti tým americkým spoločnostiam, spracovateľom elektronických údajov, ktoré na území EÚ podnikajú a ktoré utajovaným zhromažďovaním a archivovaním dát porušili právo EÚ i medzinárodné právo.
"Doterajšie reakcie najvyšších predstaviteľov EÚ sú zatiaľ veľmi rozpačité," skonštatoval Paška. Tvrdí, že opatrenia euroinštitúcií mali nasledovať okamžite po zverejnení aféry PRISM a EÚ už mala požiadať americkú stranu o vysvetlenie, ako sa nakladá s údajmi o európskych občanoch a prečo na nich používajú iný meter.
"Európska komisia a Rada už mali pripraviť konkrétne kroky voči firmám, ktoré boli do toho zapojené," zdôraznil Paška. A spresnil, že je to najmä úloha pre šéfku diplomacie Ashtonovú a pre predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya, ktorí musia túto tému predložiť v rámci komunikácie s USA.
Komisárka EÚ pre spravodlivosť, základné práva a občianstvo Viviane Redingová a eurokomisár pre zdravie a ochranu spotrebiteľov Tonio Borg sú doteraz najvyššími predstaviteľmi EÚ, ktorí požiadali vládu USA o vysvetlenie zhromažďovania údajov občanov iných krajín v rámci programu PRISM.
Paška uviedol, že EP bude vývoj tejto kauzy sledovať prostredníctvom Výboru pre občianske práva.
"Tak, ako úchylák cez kľúčovú dierku s vypleštenými očami sleduje nahú susedu pri sprchovaní, rovnako Obamove tajné očká a ušká sledujú prácu a komunikáciu všetkých médií a ich zamestnancov," odznelo vo vystúpení podpredsedu poslaneckej frakcie Európa slobody a demokracie (EFD).
Paška tak reagoval na odhalenia denníka Washington Post o tajnej operácii, v rámci ktorej spravodajské služby USA od roku 2007 zbierajú a vyhodnocujú súkromné informácie z elektronickej komunikácie všetkých občanov využívajúcich servery a služby spoločností Microsoft, Yahoo, Google, Facebook, PalTalk, YouTube, Skype, AOL a Apple.
Deficit ochranných mechanizmov
Tieto operácie podľa neho poukázali na deficit ochranných mechanizmov v každodennej elektronickej komunikácii.
"EÚ je garantom ľudských práv občanov únie. Má to zakotvené v základných dokumentoch. Je prirodzené, že by sa predstavitelia únie mali zastať svojich občanov, ktorí sú od roku 2007 sledovaní cez ich elektronické dáta, čím dochádza k porušeniu práva na súkromie," uviedol Paška pre TASR.
Slovenský europoslanec dodal, že je potrebné rázne zakročiť najmä proti tým americkým spoločnostiam, spracovateľom elektronických údajov, ktoré na území EÚ podnikajú a ktoré utajovaným zhromažďovaním a archivovaním dát porušili právo EÚ i medzinárodné právo.
"Doterajšie reakcie najvyšších predstaviteľov EÚ sú zatiaľ veľmi rozpačité," skonštatoval Paška. Tvrdí, že opatrenia euroinštitúcií mali nasledovať okamžite po zverejnení aféry PRISM a EÚ už mala požiadať americkú stranu o vysvetlenie, ako sa nakladá s údajmi o európskych občanoch a prečo na nich používajú iný meter.
"Európska komisia a Rada už mali pripraviť konkrétne kroky voči firmám, ktoré boli do toho zapojené," zdôraznil Paška. A spresnil, že je to najmä úloha pre šéfku diplomacie Ashtonovú a pre predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya, ktorí musia túto tému predložiť v rámci komunikácie s USA.
Komisárka EÚ pre spravodlivosť, základné práva a občianstvo Viviane Redingová a eurokomisár pre zdravie a ochranu spotrebiteľov Tonio Borg sú doteraz najvyššími predstaviteľmi EÚ, ktorí požiadali vládu USA o vysvetlenie zhromažďovania údajov občanov iných krajín v rámci programu PRISM.
Paška uviedol, že EP bude vývoj tejto kauzy sledovať prostredníctvom Výboru pre občianske práva.
