Bratislava/New York/Peking 20. apríla (TASR) – Na celom svete sa používa okolo 7000 jazykov. Odpoveď na otázku, ktorý jazyk je najstarší, vedcom ešte stále nie je jasná. Najstaršie záznamy napísané v klinovom písme pochádzajú z Mezopotámie z 8. tisícročia pred Kristom, zatiaľ čo pôvod sumerského písma pochádza z 3. tisícročia pred Kristom.

Čínština má viac ako 3000 rokov. Prvý text s čínskymi znakmi sa objavil v roku 1250 pred Kristom. Podľa najnovších údajov je dnes čínština najrozšírenejším jazykom, ktorý je prvým jazykom pre asi 1,24 miliárd ľudí v 37 krajinách.

Organizácia Spojených národov (OSN) od roku 2010 slávi deň v roku jeden zo svojich svetových jazykov - angličtinu, arabčinu, čínštinu, francúzštinu, ruštinu a španielčinu. Na 20. apríla pripadá Deň čínskeho jazyka.

Dátum súvisí s narodením historiografa Cchang Ťieho ktorý pôsobil na dvore Chuang-tiho, mýtického čínskeho Žltého cisára (okolo roku 2600 pred Kristom). Podľa legendy vytvoril Cchang Ťie čínske znakové písmo.

Archaická alebo staroveká čínština sa používala v ranom až strednom období dynastie Zhou, ktorá existovala od 11. do 7. storočia pred Kristom. Všetky dôkazy o starodávnych čínskych textoch boli napísané na bronzových artefaktoch, v básni Shujing, ktorá je nazývaná aj Knihou histórie, v Knihe piesní Shijing a v dielach Yi Jinga.

Vývoj čínskeho jazyka trval tisíce rokov, počas ktorých sa striedali rôzne dynastie. V jednotlivých oblastiach Číny sa používajú rôzne dialekty čínštiny, ktoré sú si v mnohých prípadoch navzájom úplne nezrozumiteľné. Dnes sú najpočetnejšími formami čínštiny mandarínska čínština a kantónčina.

História čínskych znakov má od 15. stor. pred Kristom do súčasnosti za sebou dlhý vývin ako z hľadiska princípov tvorby nových znakov, tak aj z hľadiska grafickej podoby.

Čínština sa tradične zaraďuje medzi analytické jazyky, v tomto smere sa z hľadiska syntaktickej štruktúry podobá na angličtinu. Zároveň je čínština tónový jazyk, čo znamená, že okrem samotnej výslovnosti slabiky ako takej, sa k nej pripája ešte aj tón. Tie sú v spisovnom jazyku štyri, plus nultý tón. V tom sa spisovný jazyk odlišuje od južných dialektov, v ktorých sa používa tónov viac.

Moderný čínsky jazyk sa formuje v zásade od druhej polovice 19. storočia a významné zmeny aj v jazykovej politike nastali v 20. rokoch 20. storočia.

OSN 19. februára 2010 rozhodlo sláviť osobitne v jeden deň v roku každý zo šiestich oficiálnych jazykov OSN. Rozhodnutie o tom prijali predstavitelia Oddelenia informácií OSN v predvečer Medzinárodného dňa materinského jazyka, ktorý sa slávi 21. februára z iniciatívy OSN pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO).

Cieľom osláv dní oficiálnych jazykov OSN je zvýšiť informovanosť o dejinách, kultúre a rozvoji každého zo šiestich oficiálnych jazykov OSN. Ďalším cieľom zostáva podpora viacjazyčnosti a kultúrnej rozmanitosti ako aj podpora používania všetkých šiestich oficiálnych jazykov OSN na rovnakej úrovni.

V OSN sa slávi: Deň francúzskeho jazyka (20. marca), Deň čínskeho jazyka (20. apríla), Deň anglického jazyka (23. apríla), Deň španielskeho jazyka (23. apríla), Deň ruského jazyka (6. júna) a Deň arabského jazyka (18. decembra).

V 15. storočí pred Kristom sa nápisy zaznamenané na korytnačích pancieroch a hovädzích lopatkách používali napríklad pri veštení. Písmo zachytené na tomto trvanlivom materiáli má piktografický, teda obrázkový charakter.

História čínskych znakov od 15. Storočia pred Kristom do súčasnosti má za sebou dlhý vývin ako z hľadiska princípov tvorby nových znakov, tak aj z hľadiska grafickej podoby.

Provincie na severné a južné sa tradične delia od Dlhej rieky (Jang-c'-ťiang) na sever a na juh. Väčšina čínskeho obyvateľstva v Číne hovorí severnými dialektmi. Odhaduje sa, že viac ako 800 miliónov obyvateľov hovorí práve týmito dialektmi, a tí si navzájom medzi sebou rozumejú. Južnými dialektmi hovorí vyše 350 miliónov obyvateľov.

Popularizácia jednotného spisovného jazyka sa začala pred rokom 1948, ale až s nástupom elektronických médií - najmä rozhlasu - sa v Číne v prezentoval aj v južných oblastiach.

Čínština sa tradične zaraďuje medzi analytické jazyky, v tomto smere sa z hľadiska syntaktickej štruktúry podobá na angličtinu.

Čínsky jazyk sa na Slovensku začal na akademickej pôde vyučovať v roku 1988. Katedra východoázijských štúdií je jediným akademickým pracoviskom na Slovensku, kde sa vyučuje čínština a ďalšie orientálne jazyky ako japončina a kórejčina. V minulosti sa čínština otvárala každých šesť rokov, v súčasnosti sa otvára každý druhý rok striedavo s japončinou.

Do prvého ročníka nastupuje do 25 študentov, z nich končí okolo 20 študentov. Po štyroch rokoch bakalárskeho štúdia čínštiny môže študent pokračovať v magisterskom aj doktorandskom stupni na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK), prípadne pokračovať v štúdiu na univerzitách v Číne.

V roku 2016 bola na Technickej univerzite vo Zvolene zriadená Konfuciova učebňa na základe spolupráce Ústavu cudzích jazykov a Katedry východoázijských jazykov FiF UK, pri ktorej Konfuciov inštitút funguje.