Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Západ a najmä Európa musí robiť viac a nemôže len čakať na to, ako sa zachová nová administratíva zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Autor TASR
Praha 8. novembra (TASR) - Aktuálna situácia na Ukrajine sa podľa českého prezidenta Petra Pavla otáča viac v prospech Ruska. Obe strany je ťažké motivovať k tomu, aby rokovali o mieri. Západ a najmä Európa musí robiť viac a nemôže len čakať na to, ako sa zachová nová administratíva zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa. Pavel to povedal v piatok na úvod medzinárodnej konferencie Prague Defence Summit, informuje spravodajkyňa TASR.
"Môj pohľad je zrejme menej politicky korektný, ale aj tak ho poviem. Od úplného začiatku sme nerobili dosť. Len hŕstka štátov – a ja som hrdý, že ČR bola jedným z nich – poskytovala Ukrajine všetko, čo potrebovala a čo sme jej mohli dať. Ale začiatok vojenskej podpory bol dosť pomalý a úprimne hovorím, že táto pomalá pomoc dovolila Rusku postupovať ukrajinským územím napriek všetkým problémom vo velení a logistike, ktoré vtedy mali," podotkol Pavel.
Západné dodávky vojenského materiálu a financií neboli podľa neho dostatočné na to, aby Ukrajina zvíťazila. "Takže čo sme potom videli, bola akási patová situácia. Teraz sa to otáča trochu lepšie v prospech Ruska než Ukrajiny. A v tejto situácii je ťažké motivovať obe strany k rokovaniu," povedal český prezident.
Mnoho krajín teraz podľa neho čaká na novú americkú administratívu dúfajúc, že Trump "doručí zmenu", ktorú sľuboval, keď hovoril, že vojnu skončí do 24 hodín. Pavel si nemyslí, že je to možné, ale zároveň verí, že Trump sa bude snažiť túto vojnu ukončiť a uzavrieť s Putinom dohodu. Takáto dohoda však podľa českého prezidenta pravdepodobne nebude v záujme Ukrajiny ani Európy, keďže by zrejme zahŕňala prenechanie časti okupovaného ukrajinského územia Rusku či podmienku pre Ukrajinu, že minimálne 20 rokov sa nebude môcť stať členom NATO.
Pavel dodal, že akákoľvek mierová dohoda, aj ak by jej výsledkom malo byť dočasné postúpenie niektorých území Rusku, kým by sa v budúcnosti nenašlo diplomatické riešenie, musí byť uzavretá s viacerými stranami vrátane Číny, Indie a tiež Európy.
Trojdňovú konferenciu organizuje britský think-tank Medzinárodný inštitút strategických štúdií (IISS). Jej hlavnými témami sú vývoj bezpečnostného prostredia, rozvoj obranných schopností v Európe či spolupráca medzi vládami a obranným priemyslom.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
"Môj pohľad je zrejme menej politicky korektný, ale aj tak ho poviem. Od úplného začiatku sme nerobili dosť. Len hŕstka štátov – a ja som hrdý, že ČR bola jedným z nich – poskytovala Ukrajine všetko, čo potrebovala a čo sme jej mohli dať. Ale začiatok vojenskej podpory bol dosť pomalý a úprimne hovorím, že táto pomalá pomoc dovolila Rusku postupovať ukrajinským územím napriek všetkým problémom vo velení a logistike, ktoré vtedy mali," podotkol Pavel.
Západné dodávky vojenského materiálu a financií neboli podľa neho dostatočné na to, aby Ukrajina zvíťazila. "Takže čo sme potom videli, bola akási patová situácia. Teraz sa to otáča trochu lepšie v prospech Ruska než Ukrajiny. A v tejto situácii je ťažké motivovať obe strany k rokovaniu," povedal český prezident.
Mnoho krajín teraz podľa neho čaká na novú americkú administratívu dúfajúc, že Trump "doručí zmenu", ktorú sľuboval, keď hovoril, že vojnu skončí do 24 hodín. Pavel si nemyslí, že je to možné, ale zároveň verí, že Trump sa bude snažiť túto vojnu ukončiť a uzavrieť s Putinom dohodu. Takáto dohoda však podľa českého prezidenta pravdepodobne nebude v záujme Ukrajiny ani Európy, keďže by zrejme zahŕňala prenechanie časti okupovaného ukrajinského územia Rusku či podmienku pre Ukrajinu, že minimálne 20 rokov sa nebude môcť stať členom NATO.
Pavel dodal, že akákoľvek mierová dohoda, aj ak by jej výsledkom malo byť dočasné postúpenie niektorých území Rusku, kým by sa v budúcnosti nenašlo diplomatické riešenie, musí byť uzavretá s viacerými stranami vrátane Číny, Indie a tiež Európy.
Trojdňovú konferenciu organizuje britský think-tank Medzinárodný inštitút strategických štúdií (IISS). Jej hlavnými témami sú vývoj bezpečnostného prostredia, rozvoj obranných schopností v Európe či spolupráca medzi vládami a obranným priemyslom.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
