Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý pôvodne vylučoval priame rozhovory s Ruskom, v lete zmiernil svoj postoj a naznačil, že rokovania by sa mohli začať v novembri.
Autor TASR
New York 24. septembra (TASR) - Ukrajina musí byť pri svojich cieľoch vo vojne s Ruskom realistická a prijať, že časť jej územia by mohla aspoň dočasne zostať pod ruskou kontrolou. V rozhovore zverejnenom v pondelok to pre The New York Times (NYT) povedal český prezident Petr Pavel, informuje TASR.
Ani jedna z bojujúcich krajín nemôže podľa Pavla očakávať, že dosiahne svoje najvyššie ciele. Zámerom Ukrajiny je znovuzískanie všetkých území vrátane polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala ešte v roku 2014. Pre Rusko je to zas požiadavka, aby sa Ukrajina formálne zriekla území, na ktoré si Moskva robí nárok. Patria sem aj štyri oblasti, ktoré ruské sily kontrolujú len čiastočne. "Hovoriť o porážke Ukrajiny alebo porážke Ruska, to sa jednoducho nestane," povedal český prezident a dodal, že "koniec bude niekde medzi tým."
Od minuloročného neúspechu ukrajinskej niekoľkomesačnej protiofenzívy s cieľom získať späť územie európski predstavitelia v súkromí čoraz častejšie hovoria o tom, že šance Kyjeva na navrátenie veľkej časti strateného územia sú mizivé. Na verejnosti však väčšinou opakujú, že o podobe budúceho vyrovnania sa s Ruskom rozhoduje Ukrajina, nie Európska únia či Severoatlantická aliancia (NATO), pripomína NYT.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý pôvodne vylučoval priame rozhovory s Ruskom, v lete zmiernil svoj postoj a naznačil, že rokovania by sa mohli začať v novembri. Neustúpil však od požiadavky, aby Rusko opustilo celé ukrajinské územie.
Česká republika je spolu s Poľskom a pobaltskými štátmi silným podporovateľom Kyjeva, je však pod rastúcim tlakom verejnosti, aby obmedzila svoju pomoc a tlačila Ukrajinu k dohode s Ruskom, napísal NYT.
Pavel pritom odmietol iniciatívy politikov, napríklad maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorí kritizujú vojenskú pomoc Ukrajine a chcú, aby Kyjev urýchlene žiadal mier a prestal odčerpávať zdroje, ktoré by podľa nich bolo lepšie použiť na domáce potreby Európy. Český prezident tieto výzvy označil za nezmysly a podľa neho ide o populizmus.
Na záver dodal, že ako človek s určitými skúsenosťami v oblasti obrany a bezpečnosti a so znalosťou Ruska vie, že nenastane mier, ak Ukrajina zloží zbrane. Rusko by podľa neho naďalej pokračovalo vo vojenských aktivitách.
Otázka budúcnosti Ukrajiny bude tento týždeň hlavnou témou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v New Yorku. Zelenskyj bude v stredu počas svojho prejavu opäť apelovať na väčšiu vojenskú a politickú podporu. Vo štvrtok vo Washingtone tiež plánuje predstaviť americkému prezidentovi Jeovi Bidenovi „víťazný plán“ vo vojne s Ruskom a následne ho chce predstaviť aj verejne.
Ani jedna z bojujúcich krajín nemôže podľa Pavla očakávať, že dosiahne svoje najvyššie ciele. Zámerom Ukrajiny je znovuzískanie všetkých území vrátane polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala ešte v roku 2014. Pre Rusko je to zas požiadavka, aby sa Ukrajina formálne zriekla území, na ktoré si Moskva robí nárok. Patria sem aj štyri oblasti, ktoré ruské sily kontrolujú len čiastočne. "Hovoriť o porážke Ukrajiny alebo porážke Ruska, to sa jednoducho nestane," povedal český prezident a dodal, že "koniec bude niekde medzi tým."
Od minuloročného neúspechu ukrajinskej niekoľkomesačnej protiofenzívy s cieľom získať späť územie európski predstavitelia v súkromí čoraz častejšie hovoria o tom, že šance Kyjeva na navrátenie veľkej časti strateného územia sú mizivé. Na verejnosti však väčšinou opakujú, že o podobe budúceho vyrovnania sa s Ruskom rozhoduje Ukrajina, nie Európska únia či Severoatlantická aliancia (NATO), pripomína NYT.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý pôvodne vylučoval priame rozhovory s Ruskom, v lete zmiernil svoj postoj a naznačil, že rokovania by sa mohli začať v novembri. Neustúpil však od požiadavky, aby Rusko opustilo celé ukrajinské územie.
Česká republika je spolu s Poľskom a pobaltskými štátmi silným podporovateľom Kyjeva, je však pod rastúcim tlakom verejnosti, aby obmedzila svoju pomoc a tlačila Ukrajinu k dohode s Ruskom, napísal NYT.
Pavel pritom odmietol iniciatívy politikov, napríklad maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorí kritizujú vojenskú pomoc Ukrajine a chcú, aby Kyjev urýchlene žiadal mier a prestal odčerpávať zdroje, ktoré by podľa nich bolo lepšie použiť na domáce potreby Európy. Český prezident tieto výzvy označil za nezmysly a podľa neho ide o populizmus.
Na záver dodal, že ako človek s určitými skúsenosťami v oblasti obrany a bezpečnosti a so znalosťou Ruska vie, že nenastane mier, ak Ukrajina zloží zbrane. Rusko by podľa neho naďalej pokračovalo vo vojenských aktivitách.
Otázka budúcnosti Ukrajiny bude tento týždeň hlavnou témou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v New Yorku. Zelenskyj bude v stredu počas svojho prejavu opäť apelovať na väčšiu vojenskú a politickú podporu. Vo štvrtok vo Washingtone tiež plánuje predstaviť americkému prezidentovi Jeovi Bidenovi „víťazný plán“ vo vojne s Ruskom a následne ho chce predstaviť aj verejne.
