Podľa Pavla je potrebné uvedomiť si, že Rusko má oveľa väčšie zdroje vo všetkých oblastiach než Ukrajina.
Autor TASR
Houston/Praha 12. júla (TASR) - Podľa českého prezidenta Petra Pavla nemožno v najbližšej dobe očakávať vo vojne na Ukrajine významný prielom na frontovej línii. Ak Ukrajina odolá ruskému tlaku, k určitému posunu by podľa neho mohlo dôjsť na prelome rokov. Povedal to v piatok v rozhovore na pôde amerického think tanku Atlantic Council. Uviedol tiež, že v rámci českej iniciatívy by malo na Ukrajinu doraziť v júli aj v auguste asi 50.000 kusov delostreleckej munície, informuje spravodajkyňa TASR.
Podľa Pavla je potrebné uvedomiť si, že Rusko má oveľa väčšie zdroje vo všetkých oblastiach než Ukrajina. "V blízkej budúcnosti nemôžeme na fronte čakať nejaký významný posun. Tiež by sme mali čo najskôr presvedčiť Rusko, že na bojisku nemôže dosiahnuť žiaden významný úspech, a to by ho priviedlo za rokovací stôl," povedal Pavel s tým, že Západ by preto mal Kyjevu poskytovať všetko potrebné vybavenie.
"Ak Ukrajina ustojí tlak Ruska a Rusko nezaznamená žiaden úspech – a tiež s ohľadom na výsledok amerických volieb –, budeme čakať nejaké momenty koncom tohto roka alebo začiatkom budúceho roka. Medzitým by sme mali presvedčiť Čínu, že nie je v jej záujme byť tak blízkym spojencom Ruska," dodal český prezident.
Keď sa začnú mierové rokovania, Západ by podľa neho nemal nikdy uznať okupované územia ako ruské, ale mal by ich radšej označiť za dočasne okupované. V súčasnej chvíli nie je realistická možnosť získať ich späť, vysvetlil.
Pavel tiež v rozhovore uviedol, že Česko by v rámci muničnej iniciatívy, z ktorej už Kyjevu v júni doručilo prvú dodávku, malo v júli aj auguste dodať po 50.000 kusov. "Od septembra do konca roka doručíme každý mesiac medzi 80.000 a 100.000 kusmi. Plne to pokryje ukrajinskú potrebu a vytvorí aj nejakú zásobu," povedal český prezident s tým, že spojenci by chceli iniciatívu rozšíriť aj na ďalšiu výzbroj.
Čo sa týka výsledkov summitu NATO, bol podľa jeho slov prekvapený odpoveďou väčšiny krajín zaväzujúcich sa k pomoci Kyjevu. A hoci Ukrajina nedostala oficiálnu pozvánku do Aliancie, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa Pavla dostal to, čo chcel – teda konkrétnu podporu na bojisku a tiež mnoho dohôd, ktoré mu poskytnú určitú predvídateľnosť v prípade potenciálnych kríz.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Podľa Pavla je potrebné uvedomiť si, že Rusko má oveľa väčšie zdroje vo všetkých oblastiach než Ukrajina. "V blízkej budúcnosti nemôžeme na fronte čakať nejaký významný posun. Tiež by sme mali čo najskôr presvedčiť Rusko, že na bojisku nemôže dosiahnuť žiaden významný úspech, a to by ho priviedlo za rokovací stôl," povedal Pavel s tým, že Západ by preto mal Kyjevu poskytovať všetko potrebné vybavenie.
"Ak Ukrajina ustojí tlak Ruska a Rusko nezaznamená žiaden úspech – a tiež s ohľadom na výsledok amerických volieb –, budeme čakať nejaké momenty koncom tohto roka alebo začiatkom budúceho roka. Medzitým by sme mali presvedčiť Čínu, že nie je v jej záujme byť tak blízkym spojencom Ruska," dodal český prezident.
Keď sa začnú mierové rokovania, Západ by podľa neho nemal nikdy uznať okupované územia ako ruské, ale mal by ich radšej označiť za dočasne okupované. V súčasnej chvíli nie je realistická možnosť získať ich späť, vysvetlil.
Pavel tiež v rozhovore uviedol, že Česko by v rámci muničnej iniciatívy, z ktorej už Kyjevu v júni doručilo prvú dodávku, malo v júli aj auguste dodať po 50.000 kusov. "Od septembra do konca roka doručíme každý mesiac medzi 80.000 a 100.000 kusmi. Plne to pokryje ukrajinskú potrebu a vytvorí aj nejakú zásobu," povedal český prezident s tým, že spojenci by chceli iniciatívu rozšíriť aj na ďalšiu výzbroj.
Čo sa týka výsledkov summitu NATO, bol podľa jeho slov prekvapený odpoveďou väčšiny krajín zaväzujúcich sa k pomoci Kyjevu. A hoci Ukrajina nedostala oficiálnu pozvánku do Aliancie, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa Pavla dostal to, čo chcel – teda konkrétnu podporu na bojisku a tiež mnoho dohôd, ktoré mu poskytnú určitú predvídateľnosť v prípade potenciálnych kríz.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)