Podľa Pavla nie je možné akceptovať ako východiskový stav pre rokovania o mieri anexiu ukrajinských území Ruskom, ku ktorej došlo v rozpore s medzinárodným právom.
Autor TASR
Praha 7. februára (TASR) - Západné štáty by nemali Ukrajinu tlačiť do akýchkoľvek územných ústupkov, ktorými by Rusko podmieňovalo mierové rokovania. Spravodajkyni TASR to v rozhovore povedal novozvolený český prezident Petr Pavel.
"To je čisto na Ukrajine, ako si vyhodnotí situáciu. Nemali by sme Ukrajinu tlačiť do akýchkoľvek územných ústupkov alebo do toho, aby za každú cenu naplnila ciele, ktoré si stanovila a o ktorých hovorí napríklad aj prezident (Volodymyr) Zelenskyj," uviedol Pavel.
Cieľom západných krajín by podľa budúceho českého prezidenta malo byť opätovné nastolenie suverenity Ukrajiny a jej obnova, návrat k medzinárodnému právu a riadne vyšetrenie vojnových zločinov, ktoré sa odohrali v priebehu ruskej agresie.
Podľa Pavla nie je možné akceptovať ako východiskový stav pre rokovania o mieri anexiu ukrajinských území Ruskom, ku ktorej došlo v rozpore s medzinárodným právom. "V okamihu, keď opustíte ukrajinské územie, tak sa môžeme rozprávať o ďalších veciach," navrhuje Pavel postoj, aký by mal k mierovým rokovaniam zaujať Západ.
Ako pokračoval Pavel, Rusko často využíva princíp, pri ktorom situáciu vyhrotí tak, že sa ostatné štáty začnú obávať rizika až jadrového konfliktu. V dôsledku toho zmiernia svoj postoj aj podporu Ukrajine a Rusko dosiahne to, čo chcelo. "Je to balansovanie na hrane noža, ale my s tým takto musíme počítať," dodal.
Podľa Pavla je dôležité, aby boli západné štáty vo svojich postojoch pevné. "Nemôžeme lavírovať, či Ukrajine poskytneme ešte modernejšie zbrane alebo nie. Pretože Ukrajina sa bez tých moderných zbraní proti Rusku ubrániť nemôže," vyhlásil a zopakoval, že by jej západné krajiny mali poskytnúť všetku potrebnú vojenskú pomoc. "Ak nám skutočne ide o ten princíp, tak ju nemôžeme nechať padnúť," doplnil.
Pripomenul, že keď bol predsedom Vojenského výboru NATO, zdôrazňoval dôležitosť diskusie s Ruskom o bezpečnostných zárukách. Tá by sa však nemala týkať len Ukrajiny, pretože "línia dotyku" sa tiahne "od Severného ľadového oceánu až po Čierne more".
"My by sme mali tému bezpečnosti v Európe poňať oveľa komplexnejšie, začať diskutovať možno aj o obnovení niektorých už prepadnutých zmlúv, ktoré mali garantovať vzájomnú bezpečnosť. Posilňovať opatrenia na vzájomnú dôveru – na to všetko by sme mali byť pripravení," myslí si nový český prezident. Zároveň však dodal, že by k tomu malo dôjsť až potom, čo Rusko opustí ukrajinské územie. "Nemôžeme akceptovať to, že si agresor splní svoje ciele a my sa s tým zmierime," dodal Petr Pavel.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
"To je čisto na Ukrajine, ako si vyhodnotí situáciu. Nemali by sme Ukrajinu tlačiť do akýchkoľvek územných ústupkov alebo do toho, aby za každú cenu naplnila ciele, ktoré si stanovila a o ktorých hovorí napríklad aj prezident (Volodymyr) Zelenskyj," uviedol Pavel.
Cieľom západných krajín by podľa budúceho českého prezidenta malo byť opätovné nastolenie suverenity Ukrajiny a jej obnova, návrat k medzinárodnému právu a riadne vyšetrenie vojnových zločinov, ktoré sa odohrali v priebehu ruskej agresie.
Podľa Pavla nie je možné akceptovať ako východiskový stav pre rokovania o mieri anexiu ukrajinských území Ruskom, ku ktorej došlo v rozpore s medzinárodným právom. "V okamihu, keď opustíte ukrajinské územie, tak sa môžeme rozprávať o ďalších veciach," navrhuje Pavel postoj, aký by mal k mierovým rokovaniam zaujať Západ.
Ako pokračoval Pavel, Rusko často využíva princíp, pri ktorom situáciu vyhrotí tak, že sa ostatné štáty začnú obávať rizika až jadrového konfliktu. V dôsledku toho zmiernia svoj postoj aj podporu Ukrajine a Rusko dosiahne to, čo chcelo. "Je to balansovanie na hrane noža, ale my s tým takto musíme počítať," dodal.
Podľa Pavla je dôležité, aby boli západné štáty vo svojich postojoch pevné. "Nemôžeme lavírovať, či Ukrajine poskytneme ešte modernejšie zbrane alebo nie. Pretože Ukrajina sa bez tých moderných zbraní proti Rusku ubrániť nemôže," vyhlásil a zopakoval, že by jej západné krajiny mali poskytnúť všetku potrebnú vojenskú pomoc. "Ak nám skutočne ide o ten princíp, tak ju nemôžeme nechať padnúť," doplnil.
Pripomenul, že keď bol predsedom Vojenského výboru NATO, zdôrazňoval dôležitosť diskusie s Ruskom o bezpečnostných zárukách. Tá by sa však nemala týkať len Ukrajiny, pretože "línia dotyku" sa tiahne "od Severného ľadového oceánu až po Čierne more".
"My by sme mali tému bezpečnosti v Európe poňať oveľa komplexnejšie, začať diskutovať možno aj o obnovení niektorých už prepadnutých zmlúv, ktoré mali garantovať vzájomnú bezpečnosť. Posilňovať opatrenia na vzájomnú dôveru – na to všetko by sme mali byť pripravení," myslí si nový český prezident. Zároveň však dodal, že by k tomu malo dôjsť až potom, čo Rusko opustí ukrajinské územie. "Nemôžeme akceptovať to, že si agresor splní svoje ciele a my sa s tým zmierime," dodal Petr Pavel.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)