Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Otázkou migrácie sa zaoberali ministri zahraničných vecí krajín EÚ na svojom poslednom stretnutí v pondelok v Luxemburgu a aj lídri členských štátov vo štvrtok a v piatok na summite v Bruseli.
Autor TASR
Brusel 22. októbra (TASR) - Poľsko na svoje hranice s Bieloruskom nepustilo expertov Európskej únie (EÚ), ktorá v dôsledku toho doteraz neposkytla Poľsku podporu na boj proti nelegálnej migrácii. Vonkajšie hranice EÚ by však mali byť primerane chránené, uviedol pre TASR Peter Stano, hovorca vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borella.
"Najlepší spôsob, ako docieliť (ochranu hraníc), je využiť spoločné zdroje Únie v súlade s princípmi a hodnotami EÚ. Príslušné úrady EÚ sú momentálne prítomné v Lotyšsku a Litve. Mobilizovali sme európske fondy a pre členské štáty je k dispozícii aj ďalšia podpora," uviedol Stano.
Poľsko však k vonkajším hraniciam EÚ s Bieloruskom nepúšťa médiá, mimovládne organizácie a ani expertov EÚ. Samotná Únia preto nemá o situácii na hraniciach dostatočný prehľad a nedokáže preveriť informácie od poľských úradov.
"Úplná transparentnosť na strane najmä poľských úradov by umožnila zamerať sa na podporu pre Poľsko a ľudí v núdzi," dodal.
Borellov hovorca zároveň upozorňuje na potrebu spoločného postupu európskych štátov pri podobných problémoch na hraniciach. V tejto súvislosti pripomenul doposiaľ neschválený nový pakt o migrácii a azyle, ktorý predstavila pred rokom Európska komisia. Pakt navrhuje riešenia príčin vzniku migrácie a súvisiacich krízových situácií. Na jeho finálnej podobe Komisia v súčasnosti pracuje s Európskym parlamentom a členskými štátmi v Rade EÚ. Otázky migrácie spadajú do agendy, ktorú musia schváliť všetky štáty jednomyseľne, nie kvalifikovanou väčšinou.
Stano však verí, že aktuálne problémy urýchlia schválenie paktu. Uvádza, že EÚ už podnikla kroky na zastavenie náporu migrantov z partnerských krajín na Blízkom východe, v Afrike a Ázii.
"Rokovali sme s partnermi v Iraku a v ďalších potenciálnych zdrojových alebo tranzitných krajinách, odkiaľ Lukašenkov režim organizuje lety do Minska, s cieľom dosiahnuť ich pozastavenie. Okrem toho sme jasne indikovali, že ak takéto správanie neprestane, EÚ prijme ďalšie sankcie voči osobám a subjektom zapojeným do tohto štátom sponzorovaného systému prevádzačstva a stimulovania ilegálnej migrácie," uviedol Stano.
Otázkou migrácie sa zaoberali ministri zahraničných vecí krajín EÚ na svojom poslednom stretnutí v pondelok v Luxemburgu a aj lídri členských štátov vo štvrtok a v piatok na summite v Bruseli.
Európska rada koncom mája rozhodla zakázať lety bieloruských aerolínií do EÚ a vyzvala letecké spoločnosti so sídlom v Únii, aby nelietali cez bieloruský vzdušný priestor. Dôvodom bolo zadržanie opozičného novinára a aktivistu Ramana Prataseviča na letisku v Minsku, kam nútene presmerovali let spoločnosti Ryanair z Atén do Vilniusu.
V reakcii na sankcie zo strany EÚ Lukašenko v máji vyhlásil, že Minsk prestane nelegálnym migrantom brániť v tom, aby jeho krajinu využívali ako tranzitnú trasu na cestu do Európy. Poľsko, Litva a Lotyšsko v tejto súvislosti rôznymi formami posilnili ochranu a bezpečnosť svojich hraníc.
"Najlepší spôsob, ako docieliť (ochranu hraníc), je využiť spoločné zdroje Únie v súlade s princípmi a hodnotami EÚ. Príslušné úrady EÚ sú momentálne prítomné v Lotyšsku a Litve. Mobilizovali sme európske fondy a pre členské štáty je k dispozícii aj ďalšia podpora," uviedol Stano.
Poľsko však k vonkajším hraniciam EÚ s Bieloruskom nepúšťa médiá, mimovládne organizácie a ani expertov EÚ. Samotná Únia preto nemá o situácii na hraniciach dostatočný prehľad a nedokáže preveriť informácie od poľských úradov.
"Úplná transparentnosť na strane najmä poľských úradov by umožnila zamerať sa na podporu pre Poľsko a ľudí v núdzi," dodal.
Borellov hovorca zároveň upozorňuje na potrebu spoločného postupu európskych štátov pri podobných problémoch na hraniciach. V tejto súvislosti pripomenul doposiaľ neschválený nový pakt o migrácii a azyle, ktorý predstavila pred rokom Európska komisia. Pakt navrhuje riešenia príčin vzniku migrácie a súvisiacich krízových situácií. Na jeho finálnej podobe Komisia v súčasnosti pracuje s Európskym parlamentom a členskými štátmi v Rade EÚ. Otázky migrácie spadajú do agendy, ktorú musia schváliť všetky štáty jednomyseľne, nie kvalifikovanou väčšinou.
Stano však verí, že aktuálne problémy urýchlia schválenie paktu. Uvádza, že EÚ už podnikla kroky na zastavenie náporu migrantov z partnerských krajín na Blízkom východe, v Afrike a Ázii.
"Rokovali sme s partnermi v Iraku a v ďalších potenciálnych zdrojových alebo tranzitných krajinách, odkiaľ Lukašenkov režim organizuje lety do Minska, s cieľom dosiahnuť ich pozastavenie. Okrem toho sme jasne indikovali, že ak takéto správanie neprestane, EÚ prijme ďalšie sankcie voči osobám a subjektom zapojeným do tohto štátom sponzorovaného systému prevádzačstva a stimulovania ilegálnej migrácie," uviedol Stano.
Otázkou migrácie sa zaoberali ministri zahraničných vecí krajín EÚ na svojom poslednom stretnutí v pondelok v Luxemburgu a aj lídri členských štátov vo štvrtok a v piatok na summite v Bruseli.
Európska rada koncom mája rozhodla zakázať lety bieloruských aerolínií do EÚ a vyzvala letecké spoločnosti so sídlom v Únii, aby nelietali cez bieloruský vzdušný priestor. Dôvodom bolo zadržanie opozičného novinára a aktivistu Ramana Prataseviča na letisku v Minsku, kam nútene presmerovali let spoločnosti Ryanair z Atén do Vilniusu.
V reakcii na sankcie zo strany EÚ Lukašenko v máji vyhlásil, že Minsk prestane nelegálnym migrantom brániť v tom, aby jeho krajinu využívali ako tranzitnú trasu na cestu do Európy. Poľsko, Litva a Lotyšsko v tejto súvislosti rôznymi formami posilnili ochranu a bezpečnosť svojich hraníc.
