Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Záujem o sochu a jej umiestnenie na Slovensku vyjadril aj bývalý slovenský premiér Ján Čarnogurský.
Autor TASR
Praha 27. apríla (TASR) - Česko je pripravené rokovať o presune sochy sovietskeho maršala Ivana Koneva do Ruska. V rozhovore pre pondelkové vydanie denníka Hospodářské noviny to povedal minister zahraničných vecí Tomáš Petříček (ČSSD).
Ruská strana podľa Petříčka požiadala o možnosť, že by si Rusko sochu vzalo a umiestnilo ju na svojom území. Žiadosť adresovalo ministerstvu obrany ČR. Podľa Petříčka by však túto záležitosť malo riešiť české ministerstvo zahraničných vecí.
Radnica Prahy 6 dala sochu maršala Ivana Koneva z Námestia Interbrigády odstrániť začiatkom apríla a chce ju umiestniť do múzea. Na jej mieste má byť pamätník účastníkov Májového povstania pražského ľudu.
Socha, ktorú dala postaviť vláda bývalej ČSSR v máji 1980, bola dlhodobo považovaná za spornú a od pádu Nežnej revolúcie v roku 1989 bola často aj terčom vandalských útokov.
Moskva proti odstráneniu Konevovej sochy protestovala. Minister obrany Sergej Šojgu požiadal svojho českého partnera Lubomíra Metnara, aby Česko sochu odovzdalo Rusku. Metnar to však odmietol s tým, že socha nepatrí štátu, ale mestu Praha.
Záujem o sochu a jej umiestnenie na Slovensku vyjadril aj bývalý slovenský premiér Ján Čarnogurský.
Odstránenie sochy v Prahe malo dohru aj v tom, že starosta mestskej časti Praha 6 Ondřej Kolář musel 22. apríla dostať policajnú ochranu, pretože v súvislosti s kauzou dostával vyhrážky.
Pod policajnou ochranou sú tiež primátor Prahy Zdeněk Hřib a starosta pražskej mestskej časti Řeporyje Pavel Novotný, ktorý plánuje odhaliť pamätnú tabuľu členom Ruskej oslobodzovacej armády, známej ako vlasovovci, uviedol minulý týždeň portál iDNES.cz.
O Kolářovej policajnej ochrane informoval týždenník Respekt. Podľa neho do Česka pricestoval občan Ruska, ktorý by mohol byť pre Kolářa nebezpečný. Týždenník tiež tvrdí, že sa z Ruska do Európy presunula skupina spravodajských dôstojníkov.
Maršal Konev velil jednotkám Červenej armády, ktoré ako prvé spojenecké sily vstúpili v máji 1945 do Prahy, už oslobodenej miestnym odbojom. Konev sa však podieľal aj na krvavom potlačení povstania v Maďarsku v roku 1956 či na stavbe Berlínskeho múru. Podľa niektorých historikov Konev zohral úlohu pri plánovaní invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968.
Ruská strana podľa Petříčka požiadala o možnosť, že by si Rusko sochu vzalo a umiestnilo ju na svojom území. Žiadosť adresovalo ministerstvu obrany ČR. Podľa Petříčka by však túto záležitosť malo riešiť české ministerstvo zahraničných vecí.
Radnica Prahy 6 dala sochu maršala Ivana Koneva z Námestia Interbrigády odstrániť začiatkom apríla a chce ju umiestniť do múzea. Na jej mieste má byť pamätník účastníkov Májového povstania pražského ľudu.
Socha, ktorú dala postaviť vláda bývalej ČSSR v máji 1980, bola dlhodobo považovaná za spornú a od pádu Nežnej revolúcie v roku 1989 bola často aj terčom vandalských útokov.
Moskva proti odstráneniu Konevovej sochy protestovala. Minister obrany Sergej Šojgu požiadal svojho českého partnera Lubomíra Metnara, aby Česko sochu odovzdalo Rusku. Metnar to však odmietol s tým, že socha nepatrí štátu, ale mestu Praha.
Záujem o sochu a jej umiestnenie na Slovensku vyjadril aj bývalý slovenský premiér Ján Čarnogurský.
Odstránenie sochy v Prahe malo dohru aj v tom, že starosta mestskej časti Praha 6 Ondřej Kolář musel 22. apríla dostať policajnú ochranu, pretože v súvislosti s kauzou dostával vyhrážky.
Pod policajnou ochranou sú tiež primátor Prahy Zdeněk Hřib a starosta pražskej mestskej časti Řeporyje Pavel Novotný, ktorý plánuje odhaliť pamätnú tabuľu členom Ruskej oslobodzovacej armády, známej ako vlasovovci, uviedol minulý týždeň portál iDNES.cz.
O Kolářovej policajnej ochrane informoval týždenník Respekt. Podľa neho do Česka pricestoval občan Ruska, ktorý by mohol byť pre Kolářa nebezpečný. Týždenník tiež tvrdí, že sa z Ruska do Európy presunula skupina spravodajských dôstojníkov.
Maršal Konev velil jednotkám Červenej armády, ktoré ako prvé spojenecké sily vstúpili v máji 1945 do Prahy, už oslobodenej miestnym odbojom. Konev sa však podieľal aj na krvavom potlačení povstania v Maďarsku v roku 1956 či na stavbe Berlínskeho múru. Podľa niektorých historikov Konev zohral úlohu pri plánovaní invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968.
