Budapešť 22. novembra (TASR) - Bulharsko a Rumunsko vynaložili značné úsilie na to, aby sa stali plnohodnotnými členmi schengenského priestoru. Konštatoval to v piatok v Budapešti maďarský minister vnútra Sándor Pintér po rokovaní s rezortnými partnermi z oboch dotknutých krajín a Rakúska, ako aj s eurokomisárkou pre vnútorné záležitosti Ylvou Johanssonovou. S odvolaním sa na server telex.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa servera Európska komisia už dlho deklarovala, že tieto dve krajiny sú oprávnené pripojiť sa k oblasti bez vnútornej pohraničnej stráže, ale rakúska vláda, a predtým aj Holandsko, toto rozhodnutie zablokovali.

Vlani sa podarilo dosiahnuť, že od konca marca tohto roku bola čiastočne zrušená kontrola smerom k schengenskému združeniu pre vzdušné a vodné prechody, nie však pre pozemné.

Rakúsko ho predtým vetovalo s odvolaním sa na riziko "nekontrolovanej" migrácie. V súčasnosti musia migranti prichádzajúci z Turecka, cez Grécko alebo Bulharsko do vnútorných krajín EÚ stále prechádzať vonkajšou schengenskou hranicou v Maďarsku alebo Chorvátsku, no po pristúpení Bulharska a Rumunska by to už tak nebolo.

Rozhodnutie by malo byť prijaté jednomyseľne v Rade ministrov EÚ, ktorej bude do konca roka predsedať maďarská vláda. Najbližšie sa majú ministri vnútra stretnúť 12. decembra.

Piatkové vypočutie bolo podľa Pintéra mimoriadne náročné, pretože bolo potrebné vyriešiť veľa problémov, no Bulharsko a Rumunsko je o krok bližšie k členstvu, konštatoval.

Rokujúce strany sa dohodli na spoločnom bezpečnostnom balíku, s ktorým bude na bulharsko-tureckú hranicu vyslaný spoločný kontingent v počte najmenej sto členov a na príslušné technické vybavenie prispeje aj maďarská vláda.

Existuje možnosť, že táto otázka bude uzavretá do konca roka a že obe krajiny sa od 1. januára stanú plnoprávnymi členmi schengenského priestoru.

Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner pripomenul, že v roku 2022 spolu s Holandskom vetovali pristúpenie, pretože schengen "nefungoval", ale v posledných dvoch rokoch sa urobili spoločné kroky a zlepšenia, posilnil sa aj boj proti prevádzačom, umožnilo sa napr. aby si utečenci nevyberali vlastnú krajinu, kam migrujú.

Dúfame, že dohodou dosiahneme kladné rozhodnutie ešte v tomto roku, vyhlásil rumunský minister vnútra Marian-Catalin Predoiu. Bulharský minister vnútra Atanas Ilkov označil za veľkú úlohu zvládnuť migráciu, pričom bulharsko-turecká hranica je v tomto jednou z najdôležitejších. "Bulharsko vynaložilo veľa prostriedkov na posilnenie kontroly a nelegálna migrácia klesla o 70 percent," dodal Ilkov.

Yohansonová takisto vyjadrila nádej, že obe krajiny by mohli naplno vstúpiť do schengenského priestoru od 1. januára, a že kladné rozhodnutie padne v decembri.

Členské krajiny Európskej únie a NATO - Rumunsko a Bulharsko - sa nachádzajú na hlavných trasách nelegálneho obchodu so zbraňami a drogami a ľuďmi. EK však uviedla, že podľa jej dôkladného vyšetrenia splnili obe krajiny všetky potrebné schengenské požiadavky.

Schengenský priestor, ktorý vznikol v roku 1985, umožňuje viac ako 400 miliónom ľudí voľne cestovať bez kontrol na vnútorných hraniciach. Oblasť je pomenovaná podľa Schengenskej dohody z roku 1985 a Schengenského dohovoru z roku 1990, ktoré boli podpísané v luxemburskej obci Schengen. V súčasnosti má 29 členov.





(spravodajca TASR Ladislav Vallach)